BRATISLAVA. Najskôr bolo „Páči sa mi to". Nedávno k tlačidlu na Facebooku pribudla pätica ďalších reakcií „Super", „Haha", „Žasnem", „Je mi to ľúto" a „Štve ma to". Sociálna sieť tvrdí, že ich testovala niekoľko mesiacov na množstve užívateľov – no zdá sa, že na niektorých zabudla.
Odborníci totiž nie sú novými emotikonmi príliš nadšení. V skutočnosti je totiž šestica piktogramov a k nim priradených výrazov množinou, ktorá dokopy nedáva žiaden lingvistický zmysel.

„Tieto slová sa nachádzajú v odlišných kategóriách,“ zdôrazňuje pre magazín Wired lingvista Geoff Pullum z Edinburghskej univerzity. „Vyzerá to tak, že zahodili syntax von oknom a nahradili ju chrochtaním, aké vydávajú zvieratá.“
Problémom totiž je, že Facebook domiešal citoslovcia so slovesami (v anglickej verzii aj s podstatnými menami), jednotlivé slová s frázami a slovnými spojeniami. A to nie je problém len jazykových puristov, v skutočnosti takýto prístup predstavuje komplikáciu aj pre náš mozog.
Ak musí pracovať s rôznymi výrazmi rôznym spôsobom a nekonzistentne si vnútorne dopĺňať celé formulácie, je to preň zložitejšie. Odborníci však naznačujú, že ak už, najlepšie by bolo vrátiť sa k podstate emotikonov: k obrázkom bez akéhokoľvek textu.
„No keď sa už raz rozhodli pre text, akoby sa sami zahnali do kúta,“ vysvetľuje aj lingvistka Susan Herringová.
Samotnú snahu však niektorí vedci považujú za dobrú. Ľudské dorozumievanie sa obsahuje dôležitú neverbálnu zložku. Používame gestá a mimiku, meníme farbu hlasu, kladieme dôraz na slová, vieme ich povedať rôznym tónom.
Viac možností vyjadrenia vedie k bohatšiemu svetu – aj keď výskumy naznačujú, že v prípade negatívnych postojov používajú ľudia emotikony oveľa striedmejšie, ako v prípade pozitívnych správ.
„Náš emočný vesmír totiž nie vždy funguje preložený do emotikonov,“ dodáva pre NPR lingvista Tyler Schnoebelen. „No nemyslím si, že emotikony majú zhubný vplyv na ľudí, komunikáciu či kultúru.“