Auto je profesorom na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského.
M nohé médiá obľubujú správy, ktoré majú prísľub škandálu či katastrofy, a preto im dávajú značný priestor. Jednou z takýchto sľubných tém je tiež všetko, čo sa týka azbestu.
Hotel Junior v Jasnej pod Chopkom vyhorel začiatkom októbra minulého roku a v správach o požiari sme sa dozvedeli, že pri jeho výstavbe sa použil aj azbest. Ďalšou takouto udalosťou bol nález niekoľkých kontajnerov komunálneho odpadu v bratislavskej Petržalke, ktoré koncom vlaňajšieho septembra ktosi naplnil približne jednou tonou azbestového odpadu.
K tejto atmosfére sa pridalo aj odvysielanie (už v niekoľkej repríze) nemeckého filmu Azbest – biela smrť, ktorý sprevádzala informácia o tom, že každoročne umrie na svete 100-tisíc ľudí na následky otravy azbestom a odporúča sa divákom, aby sledovali investigatívnu prácu autorky dokumentu, ktorá sa vystavila nielen hrozbe nákazy azbestom, ale aj hrozbám zo strany zástupcov azbestového priemyslu.
Je na mieste sa spýtať, aká je informačná hodnota uvedených udalostí. Z prvých dvoch prípadov možno usudzovať, že azbest zostáva problémom asi už večným, pretože uvedené prípady sú iba vyčnievajúcim vrcholkom veľkého ľadovca.
Tretia udalosť hovorí o tom, ako možno filmový dokument degradovať mimoriadne nekompetentným komentárom.
Bez zbytočného bedákania
Pokúsme sa pozrieť na azbest bez zbytočného hysterizovania. Najskôr si vysvetlime, o akú látku ide.
Azbest je technickým označením malej skupiny kremičitanových minerálov, vytvárajúcich tenké a dlhé vlákna. Tieto, v prírode pomerne hojné minerály, majú zvláštne názvy, napríklad krokydolit, antigorit, tremolit, aktinolit, klinochryzotil a lizardit.
V niektorých prípadoch ich názov súvisí s vláknitou štruktúrou. Napríklad pomenovanie aktinolit sa odvodzuje od slova lúč. Chemické zloženie týchto minerálov je pomerne fádne. Ich hlavnou zložkou je totiž zvyčajne kremík, kyslík alebo aj hliník a horčík.
Tieto prvky tvoria buď nekonečné zdvojené reťazce (majú ich tzv. amfibolové azbesty), alebo plošné siete zvinuté do rúrok (ide o chryzotilové azbesty).
Preto tvrdenie o hrozbe otravy alebo dokonca aj nákazy azbestom je úplným nezmyslom.
Ľahký, nehorľavý a lacný
Aby sme pochopili rozsah problémov súvisiacich s azbestom, pozrime sa na históriu jeho využívania.