Rakovinu môžeme poraziť, musíme pomôcť bunkám imunity

Vedci ohlásili nádejné výsledky v boji proti rakovine. Kľúčom je posilnenie vlastných možností organizmu.

Ilustračné foto. (Zdroj: WIKIMEDIA/CC)

S ú to veľmi nádejné výsledky. Imunoterapia ukázala, že by mohla fungovať pri liečbe záverečných štádií rakoviny krvi. Výskumníci to oznámili na výročnom stretnutí Americkej asociácie pre pokrok vied (AAAS), ktorá sa konala koncom februára v Bostone.

Stanley Riddell z Washingtonovej univerzity, ktorý dlhodobo skúma možnosti imunoterapie v boji proti rakovine, na to stretnutí povedal: „Aby som bol úprimný, vidieť také veľké zlepšenia u pacientov s takými pokročilými formami rakoviny, je jednoducho bezprecedentné.“

Upravené T-bunky

Vedci použili na klinické skúšky upravené, takzvane reprogramované T bunky (lymfocyty). Tie hrajú hlavnú úlohu pri ochrane organizmu pred chorobami a cudzorodými látkami.

Pre skúšky vybrali výskumníci skupinu niekoľkých desiatok pacientov, ktorí, vzhľadom na pokročilý stav choroby, pred sebou mali podľa prognóz iba niekoľko mesiacov života.

V jednej štúdii sa ukázalo, že až u 94 percent pacientov s akútnou lymfoblastickou leukémiou (ALL) symptómy choroby kompletne ustúpili. Pacienti s inou formou rakoviny krvi zareagovali na liečbu vo vyše 80 percentách, viac ako polovica z nich taktiež zaznamenala kompletný ústup choroby.

Základom tejto liečby je pritom veľmi špecifická úprava T-buniek pacientov. Lekári ich najskôr museli vybrať z pacientovho organizmu a potom ich „vyzbrojiť“ receptorovou molekulou, čiže „riadenou strelou“ presne zacielenou na likvidáciu rakovinových buniek. Až potom T-bunky vrátili späť do krvi chorého človeka.

Takto upravený lymfocyt sa vyhýba zdravým bunkám rovnako ako pôvodné T-bunky, cieľom ktorých je zničiť vírusy chrípky alebo nositeľov iných infekcií či chorôb.

To je však zatiaľ viac-menej teória, prax tieto predstavy ešte stále koriguje.

Vedľajšie účinky

„Existujú dôvody na optimizmus, no aj na pesimizmus,“ povedal Riddell. Prerábanie buniek imunitného systému totiž máva za následok aj nebezpečné vedľajšie účinky, vrátane preťaženia obranných buniek.

Dvanásť pacientov malo po podaní imunoterapie horúčky, trpeli príznakmi nízkeho tlaku a neurotoxicity - dvaja dokonca zomreli. To bolo, samozrejme, veľmi nepríjemné. Dokonca aj vtedy, keď zoberieme do úvahy, že všetky klasické formy liečby vrátane chemoterapie pri týchto pacientoch úplne zlyhali. A že väčšina z ľudí, ktorí sa zapojili do experimentu, pred sebou mala dva, možno maximálne päť mesiacov života.

Problém vedľajších účinkov môže spočívať vo veľkosti dávky upravených T-buniek, akú by mal pacient dostať, aby naštartovali jeho imunitný systém, no neohrozovali jeho zdravie. Je možné, že aj tu – ako aj v mnohých iných prípadoch zásahov do organizmu - ide o individuálnu záležitosť.

Riddell sa však nazdáva, že práve úprava liečebnej dávky časom dokáže obmedziť nepríjemné vedľajšie účinky.

Ochrana na celý život?

Hematologička Chiara Boniniová z milánskej univerzity San Raffaele na stretnutí amerických vedcov v Bostone hovorila o možnostiach imunoteraipe s veľkým nadšením. V uplynulých pätnástich rokov nikdy nezaznamenala také úspešné výsledky akejkoľvek onkologickej liečby, ako keď sa použila práve táto metóda.

„Je to skutočná revolúcia,“ vyhlásila Boniniová. „T-bunky sú živé lieky, ktoré dokážu ochrániť náš organizmus prakticky počas celého života.“

Boniniová sa odvolávala na štúdiu, v ktorej vedci zistili, že „pamäťové“ T-bunky dokážu prežiť v tele pacientov až štrnásť rokov po tom, čo im ich zaviedli do organizmu po neúspešnej transplantácii kostnej drene.

Od chvíle, čo sa zoznámia so svojím protivníkom, dokážu ho zabíjať veľmi efektívne. Aj napriek tomu, že rakovinové bunky sú majstrami v rôznych metamorfózach. Ich najsilnejšou zbraňou sú mutácie, ktorými skrývajú svoju podstatu.

Imunitný systém ich preto často považuje za normálne, priateľské bunky.

Pomôžu aj inde?

Imunoterapia je novou nádejou aj pre pacientov, ktorí bojujú s inými formami tejto zhubnej choroby v  najťažších formách - napríklad s pokročilou rakovinou pľúc.

Lekári z celého sveta o možnostiach novej liečby hovorili na Stredoeurópskej konferencii o rakovine pľúc koncom novembra uplynulého roku v Prahe. Zhodli sa, že imunoterapia má aj v liečbe pľúcnych nádorov veľkú perspektívu.

Iba u našich susedov na rakovinu pľúc ochorie 6500 ľudí ročne, a 80 percent z nich do piatich rokov zomrie. Tento druh rakoviny zabije toľko ľudí ako ďalšie tri najrozšírenejšie typy nádorov dokopy – teda prostaty, hrubého čreva a prsníka. Azda najväčší problém však spočíva v tom, že choroba dlho nemá závažné príznaky a väčšinou sa zistí až v poslednom štádiu, kedy už klasická liečba nezaberá.

Ako napísal časopis Týden, imunoterapiou liečili napríklad 68-ročného českého básnika a prekladateľa Petra Mikeša. Ten ocenil, že táto liečba mala menej nepriaznivých vedľajších účinkov ako „klasika“. 

Hlavný zdroj: The Guardian

 

Téma: Čítanie+


Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Poliaci vyšetrujú Štrougala. Na Slovensku sú zločiny premlčané

Poľsko rieši štyri prípady usmrtenia ľudí elektrinou na hranici s ČSSR. Na slovenskej časti hranice s Rakúskom ich zomrelo vyše štyridsať.

KOMENTÁRE

Pripomeňme si, že režim bol naozaj zločinecký

Námietka, že ÚPN v Poľsku má väčšie právomoci, je nemiestna.

TECH

Veľký objav astronómov, ďaleké planéty môžu mať vodu aj život

V systéme Trappist-1 je sedem Zemi podobných planét.

KOMENTÁRE

Každý astronóm a tvorca nových liekov im pripomína, aké sú nuly

Namiesto cesty ľudstva na Mars, rozprávajú blázni o malom človeku.

Neprehliadnite tiež

Vedec z NASA: Či sme vo vesmíre sami, zistíme možno v tomto desaťročí

Vesmírna agentúra objavila planéty podobné Zemi. Môžu mať vodu aj jednoduchý život.

Ukázali nové planéty, ktoré sa podobajú na Zem

Planetárny systém TRAPPIST-1 sa skladá zo siedmych exoplanét.

Veľký objav astronómov, ďaleké planéty môžu mať vodu aj život

V systéme Trappist-1 je sedem Zemi podobných planét. Tri z nich môžu mať oceány z tekutej vody.

Život môže vzniknúť kdekoľvek, objaviť ho bude náročné (anketa s vedcami)

Slovenskí vedci vysvetľujú, prečo je nový objav NASA taký dôležitý.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop