BRATISLAVA. Máme ich radi v šampanskom, v kúpeli, ale aj poletujúce len tak vo vzduchu. Bubliny nás síce zabávali v detstve, no dospelých fascinujú rovnako - najmä z fyzikálneho hľadiska.
Keď vedci Laurent Courbin a Pascal Panizza z univerzity v Rennes 1 videli, ako sa deti v neďalekom parku zabávajú fúkaním bubliniek, vybrali sa do svojho laboratória. Chceli totiž odhaliť jednu z pretrvávajúcich bublinových záhad: presný mechanizmus, pri ktorom bubliny fúkaním vznikajú.
Zistenia, ktoré zverejnili v magazíne Physical Review Letters, majú význam nielen na vytvorenie perfektnej bubliny. Poslúžia aj v rôznych vedeckých odboroch - od kozmológie až po študovanie peny.
Nadrozmerný bublifuk
„Je to po prvý raz, keď sa takýto typ nápadov môže vďaka dobre riadeným experimentom testovať,“ vysvetľuje pre portál Physics Focus fyzik Hamid Kellay z univerzity v Bordeaux.
Fyzikálnymi vlastnosťami bublín a mydlových povrchov sa vedci zaoberajú už od začiatku osemnásteho storočia.
Vtedy belgický fyzik Joseph Plateau načrtol štyri základné pravidlá popisujúce štruktúru mydlových filmov, ktoré tvoria aj povrch bublín.
