Ako vnímame čas? Vedci sú na stope ďalšej záhady mozgu

Albert Einstein by mal radosť: priestor a čas zrejme merajú rovnaké neuróny.

Ilustračné foto. (Zdroj: WIKIMEDIA/CC)

J ednou z výnimočných vlastností ľudského mozgu je schopnosť vnímať beh času. Hokejový brankár vie presne odhadnúť, kedy k nemu doletí vystrelený puk, tanečník reaguje na rytmus s presnosťou milisekundy.

Túto schopnosť v určitej miere zvládne prakticky každý. Vôbec to však nerieši záhadu, aký mechanizmus má mozog k dispozícii, aby mohol vnímať čas.

Článok pokračuje pod video reklamou

Všade a nikde?

Bohatý výskum z minulosti ukázal, ktoré časti mozgu sú aktívne, napríklad, pri pohybe, farebnom videní alebo pri ukladaní nových informácií do pamäti.

Pokiaľ ide o inú všeobecne rozšírenú schopnosť - vnímať a merať čas -, nič podobné sa nenašlo. Preto sa mnohí výskumníci domnievajú, že schopnosť vnímať čas nemá pod kontrolou nijaká špecifická oblasť mozgu, ale je umiestnená všade, a súčasne nikde.

V posledných rokoch sa však objavujú výskumy o tom, že táto predstava nemusí byť správna.

Úlohu časovača môžu plniť iba určité kompaktné oblasti mozgu. Napríklad hipokampus a entorinálna kôra, ktorá zabezpečuje prístup zmyslových vnemov do hipokampu.

Tieto oblasti boli doteraz známe najmä vďaka rozhodujúcej úlohe pri orientácii v priestore a pri ukladaní nových informácií do pamäte (jedným z najslávnejších prípadov neurologickej literatúry je pacient H. M. – Henry Molaison – ktorý po strate dvoch tretín hipokampu a celej entorinálnej kôry stratil schopnosť dlhodobej pamäti).

Po stopách Nobelovej ceny

Úlohu určitých buniek hipokampu pri vnímaní času skúmal tím neurológa Howarda Eichenbauma z Bostonskej univerzity; jeho štúdiu zverejnil odborný časopis Neuron.

Odomknite si článok - prihláste sa alebo si predplaťte Sme.sk
Vyskúšajte predplatné za 1€ týždenne. Staňte sa predplatiteľom už za pár sekúnd. Pošlite SMS s textom C45H8 na číslo 8787. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti predplatného Sme.sk:
Odomknite si článok - prihláste sa alebo si predplaťte Sme.sk
Vyskúšajte predplatné za 1€ týždenne. Staňte sa predplatiteľom už za pár sekúnd. Pošlite SMS s textom C45H8 na číslo 8787, alebo kliknite na tlačidlo s textom SMS a odošlite predvyplnenú SMS. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti predplatného Sme.sk:
Ročné predplatné
29 €
Objednať
Ušetríte až 17,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Štvrťročné predplatné
9,90 €
Objednať
Ušetríte 1,80 € v porovnaní s mesačným predplatným

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone

Téma: Biológia


Článok je zaradený aj do ďalších tém Mozog, Čítanie+

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Procházka: Prečo vláda vznikla tak rýchlo? Smer rozdával karty

Špeciálne vydanie podcastu. Peter Tkačenko sa rozprával s Radoslavom Procházkom.

Neprehliadnite tiež

Klik: Ako sa módnym značkám rozpadá pod rukami obchodný model

Komentovaný prehľad technologických správ týždňa. Aj tom, prečo sa Apple sa tlačí do baní na kobalt a koľko by stála úplne obnoviteľná energia.

Neboli nekultúrni barbari. Neandertálci stvorili najstaršie jaskynné maľby

Z hľadiska dlhovekosti môžeme neandertálcov považovať za najúspešnejší ľudský druh.

TECH_FM

Objasnili záhadu starovekých smrtiacich brán do pekla

Vedci vysvetľujú dvojicu udalostí z našej minulosti.

Ako sa vyrábajú tabletky a čo majú spoločné so strojármi?

Účinná látka v tabletke má reagovať tak, aby jej uzdravujúci účinok na pacienta bol maximálny.

GMO kukurica je v skutočnosti dobrá, ukázali štúdie

Má viac úrody a menej toxických látok ako bežná plodina.