Ako vnímame čas? Vedci sú na stope ďalšej záhady mozgu

Albert Einstein by mal radosť: priestor a čas zrejme merajú rovnaké neuróny.

Ilustračné foto. (Zdroj: WIKIMEDIA/CC)

J ednou z výnimočných vlastností ľudského mozgu je schopnosť vnímať beh času. Hokejový brankár vie presne odhadnúť, kedy k nemu doletí vystrelený puk, tanečník reaguje na rytmus s presnosťou milisekundy.

Túto schopnosť v určitej miere zvládne prakticky každý. Vôbec to však nerieši záhadu, aký mechanizmus má mozog k dispozícii, aby mohol vnímať čas.

Článok pokračuje pod video reklamou

Všade a nikde?

Bohatý výskum z minulosti ukázal, ktoré časti mozgu sú aktívne, napríklad, pri pohybe, farebnom videní alebo pri ukladaní nových informácií do pamäti.

Pokiaľ ide o inú všeobecne rozšírenú schopnosť - vnímať a merať čas -, nič podobné sa nenašlo. Preto sa mnohí výskumníci domnievajú, že schopnosť vnímať čas nemá pod kontrolou nijaká špecifická oblasť mozgu, ale je umiestnená všade, a súčasne nikde.

V posledných rokoch sa však objavujú výskumy o tom, že táto predstava nemusí byť správna.

Úlohu časovača môžu plniť iba určité kompaktné oblasti mozgu. Napríklad hipokampus a entorinálna kôra, ktorá zabezpečuje prístup zmyslových vnemov do hipokampu.

Tieto oblasti boli doteraz známe najmä vďaka rozhodujúcej úlohe pri orientácii v priestore a pri ukladaní nových informácií do pamäte (jedným z najslávnejších prípadov neurologickej literatúry je pacient H. M. – Henry Molaison – ktorý po strate dvoch tretín hipokampu a celej entorinálnej kôry stratil schopnosť dlhodobej pamäti).

Po stopách Nobelovej ceny

Úlohu určitých buniek hipokampu pri vnímaní času skúmal tím neurológa Howarda Eichenbauma z Bostonskej univerzity; jeho štúdiu zverejnil odborný časopis Neuron.

Odomknite si článok - prihláste sa alebo si predplaťte Sme.sk
Vyskúšajte predplatné za 1€ týždenne. Staňte sa predplatiteľom už za pár sekúnd. Pošlite SMS s textom C45H8 na číslo 8787. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti predplatného Sme.sk:
Odomknite si článok - prihláste sa alebo si predplaťte Sme.sk
Vyskúšajte predplatné za 1€ týždenne. Staňte sa predplatiteľom už za pár sekúnd. Pošlite SMS s textom C45H8 na číslo 8787, alebo kliknite na tlačidlo s textom SMS a odošlite predvyplnenú SMS. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti predplatného Sme.sk:
Ročné predplatné
29 €
Objednať
Ušetríte až 17,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Štvrťročné predplatné
9,90 €
Objednať
Ušetríte 1,80 € v porovnaní s mesačným predplatným

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone

Téma: Biológia


Článok je zaradený aj do ďalších tém Mozog, Čítanie+

Hlavné správy zo Sme.sk

PLUS

Psychologička: Rodičia robia chybu, ak nechajú dieťa plakať až do vyčerpania

Ste precitlivený, citlivý alebo máte, naopak, problém vôbec emócie prejaviť? Všetky tieto situácie ukazujú, aký je váš emočný kvocient.

Neprehliadnite tiež

Michael Jackson oklamal gravitáciu. S fyzicky nemožným krokom mu pomohli topánky

V klipe ku skladbe Smooth Criminal predviedol pohyb, ktorý nie je v ľudských silách. Ibaže ho zopakoval aj na živom koncerte.

PODCAST KLIK

Klik: Google dobieha Amazon na trhu, ktorému vládne

Vypočujte si komentovaný prehľad technologických správ týždňa.

Ľadové srdce naznačuje, že Pluto vzniklo z miliardy komét

Odhalili chemické zložene trpasličej planéty.

V Antarktíde objavili masívne kaňony, môžu urýchliť dvíhanie hladiny morí

Doteraz o nich nevedeli. Najdlhší kaňon má viac ako 350 kilometrov.

Pozemské deti nemajú na Marse šancu

Budú kolonizátormi červenej planéty ľudia so zmenenou DNA?