BRATISLAVA. Aj keď si zatiaľ v domácnostiach nenašli miesto, 3D tlačiarne sa osvedčujú v laboratóriách a na výskumných pracoviskách. V súčasnosti, napríklad, pomáhajú pri konštrukcii dronov aj pri výrobe liečiv.
Vedci však pracujú na 3D tlači ľudského tkaniva, kde namiesto plastov a kovov vrstvia bunky. Výsledné štruktúry sú zväčša krehké a na živej bytosti neprežijú. Chýbajú im cievy, ktoré sú príliš jemné pre 3D tlač, no v ľudskom tele zásobujú bunky živinami a kyslíkom.
Tím z univerzity Wake Forest sa však priblížil k umelých ľudským orgánom. Výsledky výskumu, ktorý sčasti financuje armáda Spojených štátov, zverejnili v žurnále Nature Biotechnology.
Dvojité vrstvenie
Súčasťou biotlačiarne boli v tomto prípade dva procesy. Pri prvom sa na seba vrství biologicky rozložiteľný materiál.
Výsledný tvar pripomína podľa portálu Discovery News štruktúru špongie, vďaka čomu sa v ňom môžu živiny voľne pohybovať.
