SME

Edgar Dean Mitchell veril, že vo vesmíre nie sme sami

Šiesty muž na Mesiaci opustil Zem ako technik a prieskumník. Späť sa vrátil s poznaním, ktorému mnohí nerozumeli.

Bol šiestym mužom na Mesiaci a prvý, kto na ňom hodil oštepom.Bol šiestym mužom na Mesiaci a prvý, kto na ňom hodil oštepom. (Zdroj: NASA)

Bol jesenný večer v roku 1957 a dvadsaťsedemročný Edgar Mitchell (17. 9. 1930 – 4. 2. 2016) sa práve vracal z Kórey, kde pôsobil ako pilot stíhačky. Stál na palube lode a vzhliadal k nebu. Rovnako ako on aj ostatní pozorovali svietiacu bodku, ktorá sa pohybovala po nočnej oblohe.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Tá bodka bola Sputnik a Edgar presne vedel, čo to znamená pre celé ľudstvo, ale najmä pre neho. „Keď vzlietal sputnik, uvedomil som si, že ho čoskoro budú nasledovať aj ľudia, tak som začal svoju kariéru orientovať týmto smerom,“ spomínal na svoje rozhodnutie stať sa astronautom v rozhovore pre NASA.

SkryťVypnúť reklamu

Oddaný svojmu osudu

Na rolu astronauta bol však vtedy ešte mladý. Začal preto zbierať skúsenosti, ktoré podľa neho mohli v životopise pre americkú vesmírnu agentúru vyzerať dobre. Vytrvalo študoval letectvo a kozmonautiku, z čoho získal v roku 1964 doktorát.

Deväť rokov po svojom rozhodnutí z paluby lode v Tichom oceáne sa Edgar skutočne stal astronautom NASA a o ďalších päť rokov už jeho cesta smerovala do vesmíru.

Na mesačnom pohorí Fra Mauro pristál spolu s veliteľom Alanom Shepardom vo februári 1971 v rámci misie Apollo 14. Edgar sa tak stal šiestym človekom, ktorý sa prechádzal po Mesiaci.

Úlohou ich misie bolo hlavne zhromaždiť vzorky mesačných kameňov z vyšších výšok. Nazbierali ich takmer štyridsaťtri kilogramov.

Stali sa však aj astronautmi, ktorí na Mesiaci strávili najdlhší čas na nohách. Takmer tridsaťtri hodín. V roku 2011 dokonca zábery z mesačnej orbity odhalili, že odtlačky ich nôh na povrchu Mesiaca stále vidieť.

SkryťVypnúť reklamu

Hľadal vyšší zmysel

Počas svojho dlhého pobytu si Edgar našiel čas aj na zábavu. Po tom, ako jeho kolega Shepard odpálil golfové loptičky, sa Edgar rozohnal a stal sa prvým, kto na Mesiaci hodil oštepom. V skutočnosti to bola lopata, ktorú používal na zber vzoriek.

Keď sa však Edgar pozeral na vesmír z miesta, z ktorého ho nemôže naživo vidieť žiadny obyčajný človek, niečo sa v ňom zmenilo. Zažil silný pocit reflexie.

„Na Mesiac sme odišli ako technici, vrátili sme sa ako humanisti,“ povedal o svojej premene.

Začal byť nespokojný so stavom života na zemi, ktorý mu z vesmíru pripadal malicherný. Rok po návrate založil Ústav pre noetické vedy, ktorý poskytoval financie na výskum vedomia a paranormálnych javov.

Mimozemšťania a vedomie

Práve jeho záujem o nadpozemské veci dohnal NASA k tomu, že sa v posledných rokoch musela zdvorilo, ale tvrdo dištancovať od jeho výrokov. Tvrdil, že Zem údajne navštívili mimozemšťania a vláda to len kryje.

SkryťVypnúť reklamu

Mitchellovo hlavné posolstvo po návrate z misie sa však týkalo najmä šírenia myšlienok o vyššom vedomí. Veril, že skúmanie vesmíru je dôležité pre technologický pokrok, no videl v ňom aj priestor na rozširovanie ľudského vedomia.

„Myslím si, že to, čo sa snažíme urobiť, je objaviť seba samých a naše miesto vo  vesmíre, a nevieme to. Stále to hľadáme. A to je naše hlavné úsilie. Aj napriek tomu, že stále hovoríme o technologických, politických a finančných podmienkach a koľko miliárd sme minuli, naším skutočným cieľom je nájsť seba a naše miesto vo väčšej schéme vecí,“ povedal podľa magazínu Atlantic.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťZatvoriť reklamu