SME

Ako vyzerá tajomná medicína alchymistov

Alchýmia predchádzala dnešnej chémii i modernej medicíne. (Zdroj: Joseph Wright of Derby / WIKIMEDIA / CC)
Ako vyzerá tajomná medicína alchymistov

Koniec stredoveku neboli len zámorské objavy. Začali sa diať aj zásadné zmeny v medicíne.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Text pôvodne vyšiel v magazíne Historická Revue.

TEXT: Ivan Souček 

M edicína na európskom kontinente vychádzala predovšetkým z antickej náuky o štyroch telesných šťavách, z ktorých sa má skladať každý človek.

Tie ovplyvňujú jeho temperament i zdravie. Autorstvo spomínaného konceptu sa pripisuje Hippokratovi a jeho učencom a zohrával hlavnú úlohu pri liečení ľudí až do nástupu tzv. modernej vedeckej medicíny v 18. a 19. storočí.

Galénska medicína

Systém, ktorý nadväzoval na uvedenú náuku o štyroch telesných šťavách, býva označovaný aj ako humorálna alebo galénska medicína.

Ivan Souček je výskumný pracovník na Katedre sociálnych štúdií a etnológie FF UMB v Banskej Bystrici. Zaoberá sa antropológiou náboženstva a medicínskou antropológiou. 

Vychádzal z tvrdenia, že chorobný proces vznikol ako dôsledok nerovnováhy medzi spomínanými štyrmi šťavami – krvou, hlienom, žltou žlčou a čiernou žlčou.

Šťavy, z ktorých je zložené ľudské telo, sú obnovované počas tráviaceho procesu a v ideálnom stave sú u zdravého človeka v rovnováhe.

Narušenie ich rovnováhy predznamenáva vznik choroby. Na základe dobových pozorovaní bol učinený záver, že za chorobný stav u človeka sú zodpovedné predovšetkým dve šťavy, a to žlč a hlien. Tie sa pravidelne vylučujú z chorého človeka. Podľa archaických medicínskych prístupov bola čierna žlč pokladaná za obzvlášť škodlivú aj preto, lebo sa objavovala pri zvracaní a v ľudských exkrementoch.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Počas vzostupu Rímskej ríše k rozpracovaniu tejto teórie prispel známy filozof Galén (129 – 200/216 n. l.). Vytvoril prvú syntézu všetkých dovtedy známych názorov o telesných šťavách. Zároveň ich skombinoval s Platónovými kozmologickými konceptmi.

redispozície temperamentu k vzniku choroby. Hoci tieto idey mali svoje korene v antic-kom období, na európskom kontinente prevládali v medicíne takmer dvetisíc rokov.

Jednou z prvých výrazných osobností európskej medicíny, ktorá sa vo svetle nových náhľadov pokúsila prehodnotiť tieto predstavy, bol Paracelsus, zakladateľ medicíny, známej pod názvom spagýria. Prostredníctvom kontaktov medzi Grékmi a Peržanmi sa s náukou o štyroch šťavách oboznamovali aj medicínski praktici mimo európskeho kontinentu.

Známym perzským predstaviteľom, ktorý zakladal svoju prax na hippokratovsko-galénskej tradícii, bol Avicenna (ibn Síná, 980 – 1037). Išlo o perzského lekára, ktorý sa pokúsil prepojiť Hippokratov náhľad na humorálne zložky s Galénovým konceptom

Medicínska dcéra alchýmie

Slovo spagýria sa skladá z dvoch gréckych slov – spaó (navzájom oddeliť, rozdeliť) a ageiró (dať dohromady, spojiť).

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Súvisí to s jednou z hlavných alchymistických myšlienok: „Rozpusti a zraz, aby si učinil magistérium.“ Nielen etymologický rozbor slova spagýria nás privádza k myšlienke, že tento medicínsky smer má svoje korene v tajomnej alchymistickej náuke.

Hoci alchýmia predstavuje zložitý fenomén, ktorý sa vyvíjal v závislosti od miesta a historického obdobia, vo všeobecnosti sa dá hovoriť o niekoľkých úrovniach tohto učenia.

Dočítajte tento článok
s predplatným SME.sk.
Predplatné si môžete kedykoľvek zrušiť.
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Čítajte ďalej

Podcast Klik.

Klik: Gmail už nikdy nebude ako predtým

Komentovaný prehľad technologických správ.


6. aug
SME.sk Minúta Najčítanejšie
SkryťZatvoriť reklamu