Text pôvodne vyšiel v magazíne Historická Revue.
TEXT: Ivan Souček
SME+
Viac podobných článkov nájdete na SME+. Vznikajú vďaka vašej podpore. Ďakujeme.
M edicína na európskom kontinente vychádzala predovšetkým z antickej náuky o štyroch telesných šťavách, z ktorých sa má skladať každý človek.
Tie ovplyvňujú jeho temperament i zdravie. Autorstvo spomínaného konceptu sa pripisuje Hippokratovi a jeho učencom a zohrával hlavnú úlohu pri liečení ľudí až do nástupu tzv. modernej vedeckej medicíny v 18. a 19. storočí.
Galénska medicína
Systém, ktorý nadväzoval na uvedenú náuku o štyroch telesných šťavách, býva označovaný aj ako humorálna alebo galénska medicína.
Ivan Souček je výskumný pracovník na Katedre sociálnych štúdií a etnológie FF UMB v Banskej Bystrici. Zaoberá sa antropológiou náboženstva a medicínskou antropológiou.
Vychádzal z tvrdenia, že chorobný proces vznikol ako dôsledok nerovnováhy medzi spomínanými štyrmi šťavami – krvou, hlienom, žltou žlčou a čiernou žlčou.
Šťavy, z ktorých je zložené ľudské telo, sú obnovované počas tráviaceho procesu a v ideálnom stave sú u zdravého človeka v rovnováhe.
Narušenie ich rovnováhy predznamenáva vznik choroby. Na základe dobových pozorovaní bol učinený záver, že za chorobný stav u človeka sú zodpovedné predovšetkým dve šťavy, a to žlč a hlien. Tie sa pravidelne vylučujú z chorého človeka. Podľa archaických medicínskych prístupov bola čierna žlč pokladaná za obzvlášť škodlivú aj preto, lebo sa objavovala pri zvracaní a v ľudských exkrementoch.
Počas vzostupu Rímskej ríše k rozpracovaniu tejto teórie prispel známy filozof Galén (129 – 200/216 n. l.). Vytvoril prvú syntézu všetkých dovtedy známych názorov o telesných šťavách. Zároveň ich skombinoval s Platónovými kozmologickými konceptmi.
redispozície temperamentu k vzniku choroby. Hoci tieto idey mali svoje korene v antic-kom období, na európskom kontinente prevládali v medicíne takmer dvetisíc rokov.
Jednou z prvých výrazných osobností európskej medicíny, ktorá sa vo svetle nových náhľadov pokúsila prehodnotiť tieto predstavy, bol Paracelsus, zakladateľ medicíny, známej pod názvom spagýria. Prostredníctvom kontaktov medzi Grékmi a Peržanmi sa s náukou o štyroch šťavách oboznamovali aj medicínski praktici mimo európskeho kontinentu.
Známym perzským predstaviteľom, ktorý zakladal svoju prax na hippokratovsko-galénskej tradícii, bol Avicenna (ibn Síná, 980 – 1037). Išlo o perzského lekára, ktorý sa pokúsil prepojiť Hippokratov náhľad na humorálne zložky s Galénovým konceptom
Medicínska dcéra alchýmie
Slovo spagýria sa skladá z dvoch gréckych slov – spaó (navzájom oddeliť, rozdeliť) a ageiró (dať dohromady, spojiť).
Súvisí to s jednou z hlavných alchymistických myšlienok: „Rozpusti a zraz, aby si učinil magistérium.“ Nielen etymologický rozbor slova spagýria nás privádza k myšlienke, že tento medicínsky smer má svoje korene v tajomnej alchymistickej náuke.
Hoci alchýmia predstavuje zložitý fenomén, ktorý sa vyvíjal v závislosti od miesta a historického obdobia, vo všeobecnosti sa dá hovoriť o niekoľkých úrovniach tohto učenia.
