BRATISLAVA. Sú matematickým dôsledkom jeho teórie. Už pred storočím si preto Albert Einstein uvedomil, že ak všeobecná relativita platí, potom musia existovať aj gravitačné vlny.
Nie všetci fyzici tomu dôverovali. A aj keď myšlienku gravitačných vĺn prijali, považovali ju skôr za matematickú anomáliu vyplývajúci z relativistických rovníc než za skutočný fenomén vo vesmíre. Proti bol dokonca aj slávny astronóm Arthur Eddington, ktorý experimentálne potvrdil platnosť všeobecnej teórie relativity. Gravitačné vlny považoval len za matematický výmysel.
Prvá verzia gravitačných vĺn dokonca podľa Pedra Ferreira a jeho knihy Nádherná teorie pracovala s tvrdením, že tieto vlny sa môžu šíriť rýchlosťou myšlienky a neplatí na ne obmedzenie rýchlosti svetla.
Aj Albert Einstein preto v roku 1936 spolu Nathanom Rosenom publikoval v magazíne Physical Review štúdiu, v ktorej reálnosť gravitačných vĺn zamietol. Otec gravitačných vĺn ich nepovažoval za skutočnú vec z nášho sveta.
Našťastie, fyzici a experimentátori sa nevzdali a už koncom päťdesiatych rokov sa domnievali, že existujú aj mimo matematických rovníc. Postupne začali budovať čoraz dômyselnejšie detektory, v osemdesiatych rokoch sa objavili aj prvé nepriame dôkazy.
Trvalo však sto rokov, kým sa skutočná existencia gravitačných vĺn podarila dokázať.
