BRATISLAVA. Bola polovica minuloročného septembra. Fyzik Marco Drago sedel pred svojim počítačom, keď sa zrazu na monitore objavil zvláštny signál. Laserový experiment LIGO po svojom vylepšení ešte ani oficiálne nenaberal nové dáta, i keď zariadenie už niekoľko dní fungovalo. A hneď takáto anomália.
Oba laserové interferometre, vzdialené od seba v Spojených štátoch tisíce kilometrov zachytili čvirikanie pripomínajúce vtáčí spev. Do hodiny sa dáta dostali k ostatným členom tímu, no ešte stále to vyzeralo príliš dobre.
Vo štvrtok, po storočnom čakaní to však fyzici priznali. Prvý raz priamo objavili gravitačné vlny, fenomén, ktorý vyplýva z všeobecnej teórie relativity Alberta Einsteina. A prvý raz tak priamo pozorovali aj zrážku dvoch čiernych dier.
Ako sa hľadajú gravitačné vlny a ako ich objavili Čítajte Dve čierne diery
Gravitačné vlny sú matematickým dôsledkom relativity. Ak sa veľmi hmotné teleso pohybuje, zanecháva za sebou vlny podobne ako loď na hladine jazera.
Problémom však bolo, že aj po desaťročiach hľadania inžinieri a vedci nedokázali vytvoriť dostatočne citlivý prístroj, ktorý by vlnenie časopriestoru priamo zachytil. Dôvodom je jeho takmer neviditeľná povaha.
Odborníci tak mali len nepriame dôkazy – napríklad z pozorovania rádiosignálov neutrónových hviezd. To platilo až do roku 2016.
„Objavili sme gravitačné vlny. Boli to dve čierne diery,“ zneli slová, ktorými vo štvrtok odštartovala nová revolúcia v astronómii. Práve na tlačovej konferencii výskumníci oznámili, že na gravitačné vlny po rokoch čakania narazili.
Ich pôvod podľa dvojice štúdií chystaných v odborných magazínoch Physical Review Letters a Astrophysical Journal patrí páru hmotných čiernych dier, ktoré sa zrazili a splynuli. Jedna mala 36 hmotností nášho Slnka, druhá 29. A na konci zostala čierna diera viac než šesťdesiatkrát hmotnejšia ako naša hviezda.
Takáto extrémna zrážka vyžiarila podľa magazínu Nature viac energie ako v tom istom okamihu vytváralo svetlo všetkých viditeľných hviezd v kozme. A poslala ju do okolitého vesmíru práve vo forme gravitačných vĺn.
„Bola to zďaleka najsilnejšia explózia s výnimkou veľkého tresku, akú ľudstvo kedy zaznamenalo,“ dodáva pre magazín Science teoretický fyzik Kip Thorne.
Revolúcia v astronómii
Samotný objav gravitačných vĺn nepotvrdzuje len platnosť všeobecnej teórie relativity či ďalších myšlienok, ktoré sa vďaka Einsteinov práci objavili neskôr.
V skutočnosti môže znamenať čosi podobné, ako objav rádiových vĺn. Pravdepodobne nás teraz čaká revolúcia v astronómii a možno nielen v nej.
„Tieto úžasné pozorovania sú pritom potvrdením obrovského množstva teoretickej práce,“ zdôrazňuje pre Nature Stephen Hawking. Vrátane tej jeho.
Pomocou gravitačných vĺn by sa totiž vedci mohli lepšie pozrieť na extrémne procesy týkajúce sa napríklad čiernych dier, kvazarov, supernov či superhustých neutrónových hviezd. Hawking by ich chcel využiť na preskúmanie plochy podobných exotických útvarov.
Ani Albert Einstein neveril, že gravitačné vlny objavíme Čítajte Fámy kolovali mesiace
Teoretický fyzik Lawrence Krauss v septembri minulého roka vyhlásil, že započul zaujímavé fámy. Americký experiment LIGO vraj niekoľko dní po reštarte objavil gravitačné vlny.
Ich existenciu predpovedal už Albert Einstein, vedci ich však sto rokov nedokázali vypátrať a priamo pozorovať. Fámy o objave sa však začiatkom tohto roka objavili opäť.
Aktivita popredných vedeckých magazínov a tri ohlásené tlačové konferencie na tento týždeň naznačovali, že vedci dnes skutočne môžu zverejniť prevratné zistenie.
