Americký experiment LIGO (Laser Interferometer Gravitational-Wave Observatory) je takzvaným laserovým interferometrom.
Znamená to, že vedci sledujú lúč a hľadajú v ňom drobné anomálie. Ako to funguje?
Zo zdroja prichádza svetelný lúč k akémusi špeciálnemu zrkadlu, ktorý zdrojový lúč rozdelí a pošle dvomi smermi - kolmo na seba. Oba nové lúče sa odrazia a po prekonaní presne – čo je extrémne dôležité - rovnakej vzdialenosti sa vrátia a znovu spoja. V normálnom prípade by detektor následne nemal vidieť nič nezvyčajné.
Ak však jeden z rozdelených lúčov prejde čo i len o trošku odlišnú vzdialenosť, výsledkom bude na detektore interferenčný obrazec, ktorý ukáže, že sa deje čosi nezvyčajné.
Odlišná vzdialenosť je pritom kľúčom: ak sa totiž časopriestorom šíria gravitačné vlny, trochu ho pokrivia. Jemne ho v jednom smere skrátia a v druhom natiahnu, čo sa prejaví práve pri ceste laserových lúčov i na konečnom výsledku.
A, mimochodom, aby experiment LIGO bol ešte citlivejší, lúče v skutočnosti neprejdú rozsiahlymi kolmými tunelmi raz. Podľa magazínu Ars Technica ich vedci nechajú odraziť rovno štyristokrát.
Každý rozdelený laserový lúč tak prejde 1600 kilometrov, takže detektor dokáže zachytiť oveľa menšie zmeny v časopriestore.
