BRATISLAVA. Pred sto rokmi o nich prvýkrát hovoril Albert Einstein. Dôkaz o existencii vlnenia v časopriestore alebo takzvaných gravitačných vĺn sa odvtedy pokúšali nájsť mnohí fyzici. Zatiaľ neúspešne.
Sám proti všetkým
Takmer štyridsaťpäť rokov po vyslovení tvrdenia o gravitačných vlnách bol záujem o ich detekovanie veľmi malý. Zmenilo sa to až v neskorých päťdesiatych rokoch. Americký fyzik Joseph Weber z univerzity v Marylande vtedy zostrojil prvé detektory, ktoré mali objaviť gravitačné vlnenie.
O tom, že ho skutočne objavil, začal hovoriť na prelome šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov. Experimenty z iných univerzít však jeho zistenia nepotvrdili.
Nasledovali teda dlhé roky, kedy sa diskutovalo najmä o interpretácii Weberových výsledkov. Na jeho strane však nebol takmer nikto a stál proti väčšine fyzikálnej komunity.
Vedci však v tej dobe pochopili, že napredovať v tejto oblasti budú môcť len vtedy, ak zlepšia citlivosť svojich detektorov. A to buď znížením šumu na pozadí alebo schopnosťou zachytiť slabší signál.

Pohreb a oživenie
Šum pozadia, prirodzené pozostatky po iných procesoch sa v prípade Weberových detektorov dal minimalizovať znížením teploty samotných detekčných hliníkových tyčí.
V rámci experimentov, ktoré neskôr využívali tento princíp, sa občas objavili hlásenia o pozoruhodných javoch. Jednoznačné dôkazy o existencii gravitačných vĺn však nepriniesli.
Druhý prístup, zvýšenie citlivosti detektoru využívajú napríklad detektory TAMA 300 v Japonsku, GEO 600 v Nemecku, taliansky VIRGO i americký LIGO, ktorý má podľa rôznych vedeckých špekulácii svoj objav ohlásiť vo štvrtok.
Naposledy takéto odvážne tvrdenie vyslovili astronómovia z Harvardovho-Smithsonianovho centra pre astrofyziku. Podľa neho sa im vďaka experimentu BICEP2 a družici Planck podarilo nájsť odtlačok gravitačných vĺn vo vesmírnom mikrovlnom pozadí.
To sa však nakoniec nepotvrdilo. Magazín Nature vtedy napísal článok s názvom: objav gravitačných vĺn je oficiálne mŕtvy.