BRATISLAVA. Až do štvrtkových tlačových konferencií či do vyjdenia magazínu Nature, v ktorom by sa mala nachádzať údajná štúdia o objave gravitačných vĺn, sú to len dohady a fámy.
Vedecko-popularizačný týždenník New Scientist sa však snažil vypátrať, či americký experiment LIGO naozaj na gravitačná vlny narazil. A či to vôbec mohol dokázať.
Vylepšený laserový interferometer v Spojených štátoch začal oficiálne fungovať od polovice septembra, neoficiálne dáta však naberal už o čosi skôr. Už v septembri sa pritom vo vedeckých kruhoch objavili tvrdenia, že experiment za miliardu dolárov mohol čosi objaviť. Dohady sa vrátili v decembri a teraz, pár dní pred tlačovými konferenciami.
Magazín sa preto pozrel do verejne dostupných informácií o astronomických pozorovaniach. Zistil, že tím za experimentom LIGO sa od septembra pokúsil preskúmať trojicu kozmických zdrojov. To by dávalo zmysel, pretože gravitačné vlny muselo niečo vytvoriť – a tým niečím musí byť extrémna udalosť. Napríklad zrážka čiernych dier alebo neutrónových hviezd.
(V prípade objavu gravitačných vĺn fámy hovoria o pozorovaní splynutie dvoch čiernych dier, rádovo hmotnejších ako naše Slnko.)
New Scientist sa domnieva, že už v septembri sa vedci z experimentu zamerali na menej jasné a u nás neviditeľné súhvezdie Mečiar. Dva ďalšie ciele, ktoré mali preverovať na prelome roka, sa mali nachádzať v súhvezdiach Baran a v okolí Hydry.
Tieto stopy teda naznačujú, že LIGO mohlo na čosi naraziť. Dokonca by to mohlo znamenať, že experiment videl gravitačné vlny po viacerých vesmírnych úkazoch, nielen jeden jediný prípad.
Znamenalo by to, že Einsteinove tvrdenia nielenže fungujú. Ale že už dnes máme nástroje, ktoré ich dokážu systematicky využívať.
