BRATISLAVA. Ak sa to poriadne zjednoduší, jej podstata sa dá zhrnúť dvomi vetami. V roku 1915 totiž prišiel Albert Einsten so svojou všeobecnou teóriou relativity, ktorá tvrdila zhruba nasledujúce: hmota hovorí času a priestoru, ako sa majú zakriviť. A tento časopriestor zase hmote, ako by sa mala pohybovať.
V nasledujúcom roku, presne pred storočím si slávny fyzik uvedomil ďalší dôsledok svojich myšlienok. Ak táto teória platí, potom následkom relativity sú takzvané gravitačné vlny, drobné anomálie v časopriestore šíriace sa ako vlny na hladine jazera, pohybujúce sa rýchlosťou svetla.
Napriek desaťročiam pátrania sa však vedcom nepodarilo nájsť priamy dôkaz existencia týchto vĺn, nanajvýš niekoľko nepriamych. Zrejme to však platilo až doteraz, klebety z odborných kruhov naznačujú, že vo štvrtok by mohli fyzici oznámiť ich objav. Vedci pritom zvolali hneď trojicu tlačových konferencií, vo Washingtone, Londýne aj Paríži.
Prečo by nás však mali nejaké gravitačné vlny zaujímať? A čo môže ich objav nielen do sveta fyziky priniesť?
Nová astronómia
„Ak by sme dokázali kozmické gravitačné vlny objaviť a skúmať, prinieslo by to revolúciu do nášho vnímania vesmíru,“ napísal už v roku 1987 slávny odborník na relativitu Kip Thorne. „Bola by to revolúcia porovnateľná či dokonca väčšia ako tá, ktorá nastala po objave rádiových vĺn.“
Falošné výsledky aj omyly. Ako vedci hľadali gravitačné vlny Čítajte Magazín Scientific American pripomína, že práve rádioastronómia je dobrý príklad, k čomu by gravitačné vlny mohli viesť.
