BRATISLAVA. Vesmírne vozidlo Spirit tie snímky získalo ešte v roku 2008. Rover amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA) vtedy v kráteri Gusev na povrchu červenej planéty narazil na zvláštne štruktúry, ktoré trochu pripomínali karfiol. Akurát by to bol karfiol, ktorý by sa zdvíhal zo suchých a studených dún Marsu.
Pred ôsmimi rokmi však snímky veľkú pozornosť nevyvolali. No nové objavy na našej vlastnej planéte naznačili, že pôvod útvarov môže byť zaujímavý.
Jednou z interpretácií je totiž prítomnosť života, drobných mikróbov, ktorí po sebe zanechali akési fosílne pozostatky. Štruktúry na Marse by totiž mohli byť stopu po dávnych mikroskopických mimozemšťanoch.
Naozaj dávny život?
Steven Ruff a Jack Farmer z Arizonskej štátnej univerzity prišli podľa magazínu Smithsonian s hypotézou, že jedným z vysvetlení zvláštnych kremičitých útvarov na Marse môže byť život. Dôvodom je naša vlastná planéta.
V púšti Atacama v Čile totiž výskumníci narazili na útvary, ktoré sa na úkaz z Marsu nápadne ponášajú. Podobné štruktúry sa však objavili aj v Yellowstonskom národnom parku v oblasti Taupo na novom Zélande.
Na našej planéte vznikajú v blízkosti gejzírov s horúcou vodou a sú pozostatkom po aktivite baktérií. Aj v prípade nálezu z krátera Gusev na Marse pritom platí, že v tomto regióne sa v dávnej minulosti červenej planéty mohli vyskytovať pramene horúcej vody.
Púšť Atacama sa pritom na podmienky na Marse podobá. Teploty na suchom miesto kolíšu medzi mínus 27 stupňov až po plus 45 stupňov Celzia.
S výnimkou polárnych oblastí je to asi najnehostinnejšie miesto na Zemi, na Mars sa ponáša aj zloženie pôdy. Preto ak stopy po mikróboch nachádzame v takejto púšti, mohli by sme ich nájsť aj na Marse.
Ďalšia misia
Nová hypotéza však ani zďaleka neznamená, že vedci na Marse objavili - i keď dávny - život.
„Keď som pracoval v oblasti súčasných horúcich prameňov, videl som štruktúry všetkých foriem, ktoré vyzerali ako biologické," dodáva pre Smithsonian geobiológ Kurt Konhauser. „Ale neboli."
Objekty, ktoré na prvý pohľad naznačujú prítomnosť dávnych baktérií, totiž mohli pokojne vzniknúť abiotickými procesmi. Kým teda naše sondy nepotvrdia na mieste pôvod štruktúr, o žiadnom objave života hovoriť nemôžeme.
Dobrou správou však je, že NASA plánuje na Mars vyslať ďalšie vesmírne misie. Nový rover by mal letieť na planétu už o niekoľko rokov a kráter Gusov je stále jedným z kandidátov na jeho pristátie.
