Británia ako prvý štát povolila prvému vedeckému tímu legálne skúmať, zasiahnuť a analyzovať zmeny v DNA ľudského zárodku.
Tím Kathy Niakanovej z Inštitútu Francisa Cricka tak môže sledovať zmeny, ktoré nastanú pri zapínaní a vypínaní jednotlivých génov. Cieľom je lepšie pochopiť skorú vývojovú fázu embrya a lepšie pochopiť príčiny neplodnosti.
Vedci dostali prvý raz povolenie na genetickú úpravu ľudských embryí Čítajte Použité embryá môžu vedci sledovať iba dva týždne a za žiadnych okolností ich nesmú vložiť do maternice ženy.
Vznikla tak debata o opodstatnenosti a etike takéhoto výskumu. Prinášame tri názory – lekára a molekulárneho biológa a genetika Petra Celeca, bioetika a filozofa Petra Sýkoru a vedca, lekára a bioetika Jozefa Glasu.
Lekár a vedec Peter Celec: Hranice etiky sa posúvajú
Približne 1% detí sa narodí s vrodenými vývojovými chybami srdca. Mnohé z nich sú závažné, niektoré dokonca letálne.
Detskí kardiochirurgovia dokážu takýmto pacientom často, hoci nie vždy pomôcť. Viac alebo menej komplikovanými zákrokmi na miniatúrnych srdciach zachraňujú životy tisíckam novorodencov ročne.
To je len jeden z množstva príkladov, ako medicína a jej progres majú dosah na to, či a ako žijeme. Asi málokto bude pochybovať o tom, či sú spomínané kardiochirurgické zákroky etické, keď zachraňujú ináč ohrozený alebo stratený život.
Prečo gény nie?
Pri viacerých vývojových chybách poznáme priamu genetickú príčinu. Vieme presne, kde – na ktorom mieste v DNA daného pacienta je chyba – mutácia.
Tú chybu v DNA dnes v princípe vieme opraviť, aspoň, kým je pacient ešte len oplodneným vajíčkom alebo zhlukom buniek. Vtedy je šanca predísť neskoršiemu problému najlepšia. Keďže plodnosť klesá a možnosti reprodukčnej medicíny sú stále širšie, takýchto pacientov – embryí, u ktorých možno skutočne zasiahnuť, je a bude stále viac.
Lenže, hoci sa všetci tešíme z úspešnej chirurgie chýb srdca alebo iných orgánov, mnohí z nás nepovažujú za etické dosiahnuť ten istý efekt chirurgiou na úrovni DNA – zmenou genómu. Prečo vlastne?
Niekedy v diskusiách padajú argumenty ako „je to proti prírode“. No, je na zváženie, či modernú kardiochirurgiu možno považovať za dostatočne „bio“. „Proti prírode“ je predsa väčšina, ak nie všetky medicínske úspechy nielen za posledných pár dekád.
Odborníci však varujú pred zásahom do genofondu ľudstva. To je lepší argument. Lenže my do genofondu zasahujeme od nepamäti – a to nielen výberom partnerov a teda nepriamo vhodnej DNA na plodenie detí, ale aj záchranou či liečením tých, ktorí by inak nemali potomstvo, lebo by predtým boli „prírodou“ vyselektovaní.
Celá medicína je v podstate z tohto hľadiska bojom proti prírode a, samozrejme, vedie k zmene toho, čomu hovoríme populačný genofond.
Zmena genómu, či už ju nazývame genetická modifikácia, génový transfer alebo editácia genómu, sa deje aj v prírode. Akurát dnes ju vieme robiť cielene, efektívne, rýchlejšie a aj lacnejšie, výrazne lacnejšie.
Lacná a dostupná metóda
CRISPR-Cas je skratka , ktorú dnes už používajú pomaly aj laici a nerozumejú jej často ani odborníci, ale ide zjednodušene o nástroj na zmenu DNA.
Takých nástrojov sme už v minulosti mali mnoho, ale tento je naozaj veľmi presný, efektívny a skutočne lacný, čím sa stáva dostupným - a to je dôležitejšie, ako by sme si možno mysleli.
Je to skoro, akoby sme zrazu namiesto nabíjačiek mali možnosť kúpiť si domov malé atómové elektrárne, lebo by zrazu stáli pár sto eur. No, nekúp to...
Všetky, aj tento nástroj molekulárnej biológie je v skutočnosti odpozorovaný, prípadne rovno ukradnutý „z prírody“.
Napokon, na povrchu našej kože, dokonca v slinách každého z nás sú nespočetné množstvá streptokokov, ktoré obsahujú priamo spomínaný CRISPR-Cas systém na editovanie genómu, za ktorý onedlho bude udelená Nobelova cena, len sa ešte nevie, komu presne.
Zmeniť embryo
Asi pred rokom čínski veci uverejnili informáciu o tom, že týmto nástrojom zmenili DNA ľudského embrya.
Médiami na celom svete prebehlo zdesenie, pohoršenie, organizovali sa konferencie. Tento výskum neprijali ani v Science a v Nature. Dnes je podobná výskumná aplikácia schválená vo Veľkej Británii.
Keď budú mať britskí vedci výsledky, opäť ich v Nature odmietnu? A zas sa diskutuje, zvažujú sa riziká, hľadajú sa etické limity. To je v poriadku, len by sme si mohli popri tom uvedomiť, že tie limity sa v skutočnosti kontinuálne posúvajú. A tento posun je podobne ako pokrok v samotnej vede priam exponenciálny.
To, čo sa spoločnosti pred 100 rokmi zdalo byť absolútne neprípustné, sa pred 20 rokmi stalo bežnou rutinou. To, čo pred 10 rokmi vyvolávalo strach, dnes nikoho ani neprekvapí.
Preto ak dnes sa zdá byť jasné, že takzvané reprodukčné klonovanie je jednoznačne za hranicami etiky a ako spoločnosť ho odmietame, mali by sme napriek tomu rátať aj s tým, že my ako spoločnosť ho onedlho predsa len možno budeme akceptovať. Nemusia to byť naše deti alebo vnuci, to môžeme stihnúť zmeniť názor ešte aj my sami. Akurát, že to už môže mať dosah na DNA našich priamych potomkov.
Nezabúdajme však, že mnohí z nás by tu bez modernej biomedicíny vrátane očkovaní, antibiotík, skríningu ale medzičasom aj molekulárnej genetiky neboli. CRISPR-Cas9 nie je liek, ani zbraň, je to technológia.
Samozrejme, že sa aj táto dá zneužiť. A ako každá, aj táto – o tom som presvedčený – zneužitá bude. Ale to neznamená, že treba zatracovať technológiu. Darmo budeme odsudzovať pištole, dynamit či Alfreda Nobela. Napokon, aj skalpelom sa dá pomôcť chorému i zabíjať. Rozhoduje o tom ten, čo skalpel drží v ruke.
Nie, nemám jasnú odpoveď na to, či je aplikácia CRISPR-Cas na ľudské embryá za výskumným, terapeutickým alebo iným účelom správna, etická, morálna atď. Nie som bioetik. Akurát ako molekulárny biológ viem, že už je možná, a mám jedno odporúčanie.
Poučme sa z minulosti aspoň v tom, že potrebujeme obozretnosť, nie strach z nových technológií. A etické hranice síce môžeme považovať za univerzálne a nemenné, ale v skutočnosti sa posúvajú a sú veľmi individuálne. Ak si myslíme, že sa takéto etické dilemy dajú vyriešiť zákonom, hlboko sa mýlime.
Bioetik Jozef Glasa: Nie je to správne
Som z toho zarmútený a veľmi znepokojený. Ako lekár aj ako človek, ktorý sa už viac než tri desaťročia zaoberá bioetikou.
Dosiaľ sa také čosi považovalo z etického hľadiska za nemysliteľné. Hoci vo Veľkej Británii, pokiaľ vieme, schválili „zatiaľ len“ možnosť takéhoto „výskumu“. Keď sa to však začne robiť vo výskume, bude veľký problém stanoviť akékoľvek ďalšie hranice.
Pre široké použitie, využitie aj zneužitie. Okrem toho, už dnes ide o zneužitie: živých ľudských zárodkov - na výskumné účely. Degradovali sme ich, naším vlastným rozhodnutím, len na akýsi „biologický materiál“ použiteľný na experimenty.
Chceme ušetriť zvieracie embryá, aj peniaze: ideme, v rozpore s bežnou vedeckou praxou, „rovno na človeka“. Nie je mi jedno, že každý "použitý" ľudský zárodok takýmto experimentom určite zabijeme. Ak by ho aj prežil, „musíme“ ho zlikvidovať, to vo Veľkej Británii požaduje zákon.
Nikto, ani ten, kto s takýmto výskumom či s embryom „nemá žiaden problém“, si totiž nevie predstaviť, že by takéto „zmanipulované embryo“ malo ďalej žiť, byť prenesené do maternice a narodiť sa... Hoci niektorí „vedci“ - a médiá - už ani v tom dnes nevidia problém...
Nie je mi jedno, že sa takto do budúcnosti otvára široká cesta na manipulácie s genetickou výbavou konkrétneho človeka – ešte predtým, než sa vôbec narodil. Nie, aby sme ho nejako liečili... ale preto, že chceme ... mať nad ním až absolútnu moc: už vtedy, keď sa ešte nevie nijako brániť, či ohlásiť...
Nie je to správne, je to skôr obludné, bezohľadné a nezodpovedné.
Pokrok, ktorého etická cena je takáto vysoká, ktorý stojí ľudské životy, životy nevinných, nie je z etického hľadiska nikdy oprávnený. Posúva ľudstvo smerom nadol: z hľadiska civilizačného, kultúrneho i existenčného.
Dúfam, že človek napokon, ako vždy dosiaľ, aj keď nezriedka za cenu mnohých obetí nevinných, zistí, že cesta cez porušovanie etických princípov nie je pravým pokrokom. Že prakticky vždy vedie do záhuby alebo do slepých uličiek. Doteraz sa ľudstvo vždy dokázalo z takejto cesty vrátiť, na okraji priepasti sa zastaviť, zorientovať sa – a vydať sa správnejším, bezpečnejším smerom.
Verím, že Prozreteľnosť ani v našich časoch ešte celkom s ľudstvom nestratila trpezlivosť. Aj keď ľudstvo sa akosi priľahko v tejto dobe vzdáva zdravého rozumu, vlastnej identity i budúcnosti...
Bioetik Peter Sýkora: Považujem to za odvážne, ale správne rozhodnutie
Británia celému svetu ukázala, že aj ku veľmi kontroverznému biomedicínskemu výskumu sa dá pristúpiť bez ideologických obmedzení, racionálne a pritom eticky citlivo.
Považujem to za odvážne, ale správne rozhodnutie, ktoré prinesie prevratné poznatky o prvých dňoch vývoja ľudského embrya, a možno aj odpoveď na otázku, prečo dochádza u viac ako polovice raných embryí k ich zániku, čo povedie k novým formám liečby neplodnosti.
Nie je vylúčené, že raz toto bude považované za historický míľnik na ceste k budúcej premene človeka na nový, takzvaný posthumánny biologický druh.
Vnímam to ako cestu k veľmi presnému a cieľavedomému prepisovaniu genetickej informácie ľubovoľných organizmov, vrátane nášho vlastného biologického druhu.
Týmto prevezmeme biologickú evolúciu do vlastných rúk.
