Slávnu históriu paleontologického múzea univerzity vo švédskej Uppsale pokrýval posledné desaťročia prach zabudnutia.
V jeho útrobách sú uložené zbierkové skvosty, ktoré nenájdete nikde inde na svete. Medzi inými aj na pohľad nezaujímavá hromada starých debien, celé polstoročie ležiacich ticho v tmavom kúte.
Krátko po mojom príchode do Uppsaly som požiadal kurátora paleontologických zbierok Jana Oveho Ebbestada, aby mi umožnil do nich nahliadnuť. A tak znovu ožil historický príbeh hodný obdivu i uznania.
Hora dračích kostí
Písal sa rok 1914, keď švédsky geológ Johan Gunnar Andersson pricestoval do Pekingu. Vtedajšia čínska vláda ho pozvala ako experta na mapovanie rozsahu a ťažby rudného bohatstva. Jeho profesionálne vytrénovanému oku neušli ani skameneliny, s ktorými sa v teréne často stretával.
Požiadal svojho kolegu Carla Wimana, prvého profesora paleontológie na uppsalskej univerzite, aby pricestoval do Číny. Wiman bol zaneprázdnený akademickými povinnosťami a musel Anderssonovej žiadosti odolať.
Ako náhradu však poslal mladého paleontológa rakúskeho pôvodu Otta Zdanského. Andersson a Zdansky strávili leto 1921 výkopovými prácami na lokalite, ktorú miestni obyvatelia nazývali Hora kuracích kostí alebo Dragon Bone Hill – Hora dračích kostí, ako sa pôvodný názov preložil do angličtiny.
V súčasnosti toto miesto pozná celý vedecký svet pod názvom Chou K´ou-tien (čítaj čoukoutien) a v roku 1987 sa dostalo aj na zoznam svetového dedičstva UNESCO.
Prečo? Pretože práve tu sa začala písať jedna z najpodmanivejších ság svetovej paleoantropológie (veda o pôvode a vývoji človeka).
Otto Zdansky
Všetko sa začalo v marci roku 1918, keď istý miestny farmár upozornil Anderssona na výskyt skamenelín v Chou K´ou-tien.
