LONDÝN, BRATISLAVA. Na začiatku máte tak trochu neobyčajnú bunku. Po siedmich dňoch, po oplodnení a následnom delení skončíte so zhlukom, ktorý obsahuje zhruba dvesto až tristo ďalších buniek. Útvar už v sebe obsahuje zárodky budúcej placenty a odborne sa nazýva blastocysta.
Toto skoré štádium vývoja plodu teraz začnú skúmať vedci – a prvý raz tak urobia legálne a metódami, ktoré prinášajú revolúciu do celej biológie. Británia totiž ako prvý štát v dejinách povolila zásah do DNA ľudských embryí.
Výskum genetičky Kathy Niakanovej z Inštitútu Francisa Cricka tak prinesie nové poznatky o neplodnosti, o ranom štádiu vývoja ľudského plodu a dôvodoch, prečo neskôr môže nastať potrat.
Pochopiť kľúčové gény
Prvá vedecká štúdia opisujúca genetické pokusy na ľudských embryách sa objavila minulý rok v apríli.
Čínsky tím pod vedením Chuanga Ťun-ťioua sa vo výskume publikovanom v magazíne Protein & Cell zameral na krvné ochorenie beta thalassemia.
Nová metóda CRISPR-Cas9 im umožnila zamerať sa na gén, ktorý tieto problémy spôsobuje. V niekoľkých prípadoch sa genetikom podarilo nahradiť genetický materiál a zasiahnuť do DNA embrya.
Vedci prvý raz zmenili gény v ľudskom embryu Čítajte Britskí výskumníci chcú teraz touto metódou zapínať a vypínať niektoré gény a sledovať, aký budú mať vplyv na vývoj buniek.
