Mathieu Ossendrijver bol pôvodne astrofyzik. Presnejšie, odborník na vesmírne telesá, ktorého zaujímali staroveké astronomické pozorovania, čo z neho urobilo trochu historika a trochu odborníka na staré záznamy – vrátane babylonských tabuliek s klinovým písmom.
Medzi rokmi 2002 až 2008 skúmal dvojicu tabuliek, ktoré opisovali dávnu prácu s lichobežníkom. Už vtedy sa mu zdalo, že myšlienky staré viac než dvetisíc rokov môžu mať spojitosť s planétou Jupiter. Predsa len, plynový obor znamenal pre dávnych Babylončanov ich hlavného boha Marduka.
Ossendrijver si však nebol istý a ďalej sa vo svojom výskume neprepracoval. Zásadný posun však nastal v roku 2014. Vedec sa dostal k fotografiám málo známych tabuliek a po komplikovanom skúmaní neostrých fotiek si uvedomil, že písmo a jeho význam sa nápadné podobajú na čosi, čo už predtým videl.
Výskumník berlínskej Humboldtovej univerzity zrazu zistil, že staroveká civilizácia predbehla náš západný svet o viac než tisícročie. Babylonskí astronómovia či astrológovia totiž používali pri svojich výpočtoch dráhy Jupitera matematický nástroj, ktorý pre náš západný svet objavili oxfordskí matematici až na prelome stredoveku a renesancie.
Podľa štúdie v magazíne Science sú ním geometrické metódy, ktoré neskôr viedli k objavu matematickej analýzy, práce s integrálmi a diferenciálnym počtom. Znamená to, že babylonska matematika bola oveľa vyspelejšia, ako si odborníci dlho mysleli.
Lichobežník a Jupiter
„Babylončania si vytvorili abstraktné matematické a geometrické myšlienky o spojení medzi pohybom, pozíciou a časom,“ vysvetľuje Ossendrijver pre magazín Science. „Také, ktoré sú bežné pre dnešných matematikov a fyzikov.“
