WASHINGTON DC, BRATISLAVA. Množstvo odborníkov aj veľká časť verejnosti predpovedá, že skazu našej planéty si ľudia privolajú sami.
Hodiny súdneho dňa (Doomsday Clock) sú metaforou toho, ako blízko k tejto katastrofe sa v súčasnosti nachádzame. Polnoc je na nich symbolom apokalypsy.
Minulý rok sa minútová ručička posunula z piatich na tri minúty pred dvanástou. Bulletin atómových vedcov v utorok vyhlásil, že v roku 2016 zostáva na mieste.
Nie je to dobrá správa
Organizácia, ktorej pri rozhodovaní pomáha aj 17 laureátov Nobelových cien, to však nepovažuje za dobrú správu.
Napriek dohode z Parížskeho klimatického summitu sa boj proti klimatickým zmenám podľa vedcov ešte iba začal.
Napriek jadrovej dohode s Iránom chcú veľmoci ako USA a Rusko naďalej modernizovať svoj jadrový arzenál. Naznačuje to, že napriek medzinárodným zmluvám neplánujú pokračovať v odzbrojovaní.
"Iránska jadrová dohoda aj výsledok Parížskeho summitu sú významné diplomatické úspechy," píše sa v tlačovom vyhlásení Bulletinu. "Sú to však iba malé svetlé body v temnejšej svetovej situácii s plným potenciálom pre katastrofu."
Medzi ďalšie dôvody pretrvania stavu ohrozenia uvádzajú aj rastúce napätie medzi USA a Ruskom, pokračovanie konfliktov na Ukrajine a v Sýrií a tiež zostrelenie ruského lietadla Tureckom.
Ako vrátiť čas
Vedci navrhujú niekoľko riešení, ktoré by mohli minútovú ručičku posunúť ďalej od polnoci:
- znížiť financovanie modernizačných programov jadrových zbraní,
- obnoviť odzbrojovací proces a zamerať sa na výsledky,
- zapojiť Severnú Kóreu do znižovania jadrovej hrozby
- nadviazať na dohodu z Paríža aktivitami, ktoré výrazne znížia emisie skleníkových plynov a splnia sľuby udržania globálneho otepľovania pod dvoma stupňami Celzia,
- začať sa okamžite zaoberať problémom jadrového odpadu,
- založiť inštitúcie so špeciálnou úlohou skúmať a riešiť prípadné katastrofické zneužitie nových technológii.
Najďalej a najbližšie
Hodiny súdneho dňa spustil Bulletin atómových vedcov v roku 1945. Organizáciu založili dva roky predtým vedci zo Chicagskej univerzity, ktorí pri Projekte Manhattan spolupracovali na vývoji prvých atómových zbraní.
Najbližšie k polnočnej katastrofe, iba dve minúty, sme boli zatiaľ boli v roku 1953 keď Spojené štáty americké a Sovietsky zväz testovali vodíkové bomby.
Keď obe veľmoci začali po oficiálnom konci Studenej vojny v roku výrazne redukovať svoj jadrový arzenál, bol svet naopak najďalej od pomyselného súdneho dňa. V roku 1991 klesla ručička na sedemnásť minút pred polnoc.
