BRATISLAVA. Väčšina ľudí má pri učení vlastný systém. Pre niekoho môže byť najdôležitejšie správne prostredie, iným sa zasa najlepšie učí v určitom čase dňa.
Po stresovom zážitku sa náš mozog môže učiť horšie, pozitívne zážitky, naopak, môžu schopnosť učenia zvýšiť.
Ako fungujú tieto procesy na bunkovej úrovni, nie je úplne jasné. Slovenskí vedci však zistili, že pri zapisovaní údajov do mozgu hrá rolu aj minulosť aktivovaných nervových buniek a tiež spontánna aktivita okolitých buniek.
Štúdiu Petra Jedličku, Ľubice Beňuškovej a Cliffa Abrahama zverejnil magazín PLOS Computational Biology.
Potrebná regulácia
Pri učení sa v mozgu v určitom poradí aktivujú nervové bunky, aby pomohli vzruchu uložiť sa do pamäte. Proces ovplyvňuje aj takzvaná synaptická plasticita - schopnosť synapse (čo je miesto kontaktu nervových buniek) meniť svoju silu, a tým kontrolovať mieru svojej aktivity.
Predstavte si, že vzruch prechádza postupne bunkami A, B a C. Ak bunka A aktivuje bunku B a tá aktivuje bunku C, synapsy medzi nimi sa posilnia.
Ak by však bunka B vyslala signál skôr, ako by ju aktivovala bunka A, synapsy zoslabnú.
