N ajčudnejšia hviezda vo vesmíre je ešte čudnejšia. A, áno, môžu to byť mimozemšťania.
Slová vedecko-popularizačného magazínu New Scientist asi najlepšie vystihujú nové zistenia, ktoré sa týkajú takzvanej Tabbinej hviezdy.
Exotická hviezda KIC 8462852 totiž nemätie odborníkov len od okamihu, keď sa prvý raz objavili anomálie v astronomických dátach.
“Dnes tu máme vyvrátenie všetkých našich nápadov a, tiež, všetkých publikovaných nápadov.
„
Skúmanie starších pozorovaní totiž ukázalo, že táto hviezda vzdialená asi 1500 svetelných rokov v súhvezdí Labuť sa správa záhadne viac ako storočie.
Mimozemšťania. Naozaj?
Slávu si Tabbina hviezda – pomenovanie nesie po Tabethy Boyajianovej z Yaleovej univerzity, ktorá viedla tím zložený aj z amatérov a dobrovoľníkov analyzujúcich dáta z kozmického observatória Kepler - zaslúžila nevedeckou a vlastne celkom divokou špekuláciou.
Dáta z pozorovaní publikované vo vedeckej štúdii ukázali, že v jej prípade dochádza k extrémnym pobliknutiam. To je normálne. Práve pozorovanie podobných bliknutí – tranzitov nejakých objektov popred materské slnko – je podstatou metódy, ktorou zariadenia ako Kepler objavujú exoplanéty.
Objavil vesmírny teleskop Kepler mimozemskú stavbu? Čítajte Lenže, takéto pobliknutia bývajú veľmi drobné a hviezda z nášho pohľadu zoslabne máličko (aj keby popred ňu letelo čosi veľké ako Jupiter).
No pozorovanie KIC 8462852 ukázalo, že hviezda stráca až dvadsať percent. A na to už nemáme dobré vedecké vysvetlenia, takže aj v odborných kruhoch sa objavila špekulácia, že pozorovania by – mimochodom – dokázala vysvetľovať aj obrovská umelá konštrukcia okolo ďalekej hviezdy.
Áno, mimozemská konštrukcia, pretože ak vylúčite všetky nemožné vysvetlenia, to najrozumnejšie je to, ktoré vám zostane. Aj keď je akokoľvek šialené.
„Šanca na niečo také je ale veľmi malá. Pri takýchto javoch sa vždy napokon preukázal prirodzený pôvod. Myslím si, že to bude tak aj v tomto prípade,“ komentoval to začiatkom decembra pre SME riaditeľ SETI Seth Shostak.
Riaditeľ SETI: Ak nájdeme mimozemšťanov, budú to inteligentné stroje Čítajte V tom čase sa totiž astronómovia prikláňali k hypotéze, že dáta by mohli vysvetľovať kométy. Presnejšie, obrovský roj komét, z ktorých niektoré by boli veľké ako Európa.
A my sme sa len náhodou pozerali správnym smerom.
Tak sa hviezda F nespráva
Tým však záhada neskončila. Akoby to nestačilo, astronóm Bradley E. Schaefer z univerzity v Louisiane zašiel do archívu Harvardovej univerzity a začal prezerať staré fotografické platne, záznamy o starších pozorovaniach.
