BRATISLAVA. Také zariadenia už existujú. Vezmete ohromné lasery a relatívne jednoduchú sústavu zrkadiel, postavíte z nich čosi ako citlivý merací prístroj a sledujete, či náhodou nenarazíte na nejakú zvláštnu anomáliu. Napríklad stopy, ktoré mohli po sebe zanechať gravitačné vlny.
Astronóm a fyzik Craig Hogan mal však iný nápad: rozhodol sa, že takéto laserové interferometre by mohli poslúžiť aj na skúmanie čohosi odlišného.
V princípe by mohli hľadať odpoveď na otázku, či je počet informácií zakódovaný do nášho vesmíru konečný.
Alebo, ak tento problém preložíme do príbuznej oblasti fyziky, či náhodou všetci nežijeme v dvojrozmernom holograme, ktorý sa nám ako trojrozmerný iba zdá.
Holometer, fyzikálny experiment amerického Fermilabu za viac než dva milióny dolárov, priniesol po rokoch skúmania výsledky. Začiatkom decembra vedci ukázali prvé odpovede na otázky, v akom kozme to vlastne žijeme.
Signál takzvaného holografického princípu okolo nás detektor nespozoroval.
Žiadny správny šum
„Je to len začiatok celého príbehu,“ vysvetľuje pre magazín Symmetry Hogan. „Vytvorili sme úplne nový spôsob, ako skúmať čas a priestor. Dokonca sme ani nevedeli, či naším zariadením vieme dosiahnuť citlivosť, akú sme napokon dosiahli.“
Výskumníci totiž vytvorili sieť laserov a zrkadiel, ktoré dokážu zaznamenať pohyby trvajúce milióntiny sekundy na vzdialenosti tisíckrát menšie, ako je obyčajný protón.
