KODAŇ, BRATISLAVA. Astronóm Holger Pedersen si pôvodne plánoval uvariť čaj. Pri čakaní na zovretie vody si však všimol zvláštne zaprášené škatule v miestnosti, v ktorej sa kedysi nachádzala kuchyňa. Tie boxy tam niekto pred pár mesiacmi presunul a predpoklad vedca na dôchodku bol jasný: je to len nejaký odpad, ktorý dosiaľ nik nevyhodil.
V niektorých boxoch sa naozaj nachádzali bezcenné veci, v iných však Pedersen objavil zvláštne sklené platne - astronomické záznamy z pozorovaní datované až do 19. storočia. A medzi platňami z kodanského Inštitútu Nielsa Bohra objavil niekoľko pokladov.
Napríklad pôvodnú kópiu pozorovania Arthura Eddingtona, ktorý pri zatmení slnka v roku 1919 dokázal platnosť Einsteinovej všeobecnej teórie relativity. Eddington vtedy poslal desiatku kópii astronómom po celom svete, aby mohli jeho tvrdenia sami overiť.
„Môže to byť marginálne z pohľadu modernej vedy," vysvetľuje Pedersen pre LiveScience. „No prispievajú k poznaniu, ako vyzerala obloha v tých časoch."
Práve historické astronomické záznamy bývajú pre vedcov dôležité. Často sú jediným odtlačkom oblohy z dávnych čias a výskumníci môžu vďaka nim porovnávať aktuálne pozorovania s tými minulými.
Sklené platne sa pritom na niektorých miestach používali ešte pred dvomi desaťročiami, pretože takéto záznamy z ďalekohľadov bývali stabilnejšie a objekty zobrazovali rovnomernejšie.
V znovuobjavenej kolekcii z Dánska a zväčša z teleskopu Ostervord sa preto nachádzajú zábery slnečných a mesačných zatmení, snímky jasných i menej jasných hviezd či, napríklad, pozorovanie kométy Arend-Roland.




