WASHINGTON, BRATISLAVA. Vo filme Dvanásť rozhnevaných mužov mala kľúčová svedkyňa cez okná prechádzajúceho vlaku uvidieť vraždu v dome naproti.
Ako sa však ukázalo, krátkozrakosť a chýbajúce okuliare spochybnili hodnovernosť jej výpovede.
Veľmi podobný problém skúmali vedci v štúdii publikovanej v americkom časopise Proceedings of the National Academy of Sciences. Zistili, že nie každej výpovedi pred súdom by sme mali veriť rovnako.
Policajná stanica
Asi poznáte opozeranú scénu z filmov, keď za sklom stojí skupina osôb a svedok má určiť jedného podozrivého.
Starší výskum simulovaných trestných činov však naznačoval, že postupným ukazovaním jednotlivých osôb za sebou sa dosiahnu lepšie výsledky pri identifikácii podozrivých.
Istota, s akou svedok predkladá svoju výpoveď pred súdom, navyše, nehovorí mnoho o hodnovernosti nejakého tvrdenia.
Pôvodnú neistotu pri vyšetrovaní totiž pred súdom neraz nahradí postupne vybudované presvedčenie o pravdivosti vlastnej verzie príbehu.
