BRATISLAVA. Volajú ju paradox nového jadra. Je to otázka, ktorá roky trápi geológov geofyzikov a jej podstatou býva magnetické pole našej planéty.
Presnejšie, ako je možné, že Zem si svoje magnetické pole dokázala uchovať po štyri miliardy rokov a prečo sa objavilo ani nie päťsto miliónov rokov po jej vzniku?
Teraz prišla dvojica výskumníkov s nápadmi, ktoré tento paradox vysvetľujú. Odpoveďami však sú rôzne látky: v jednom prípade je podstatou oxid kremičitý, v druhom oxid horečnatý.
Naštartovať dynamo
„Jednoducho, potrebujeme dynamo, ktoré viac-menej fungovalo nepretržite," zdôrazňuje pre magazín Nature geofyzik Peter Driscoll.
Vysvetlením za našim magnetickým poľom má byť proces, počas ktorého v časoch roztavenej Zeme postupne kryštalizovali minerály.
Kei Hirose preto v laboratóriu simuloval podmienky mladučkej planéty a vystavoval rôzne kombinácie železa, kremíka a kyslíka vysokému tlaku a teplote. Zistil, že vždy sa objavil oxid kremičitý, pričom zvyšný roztavený materiál sa pod vplyvom vznikajúceho minerálu miešal, čo stačilo na rozpohybovanie vnútorného dynama planéty.
David Stevenson len nahradil oxid kremičitý inou látkou - oxidom horečnatým - pretože ten by sa na roztavenej planéte objavil skôr. Aj jeho myšlienku podporili experimenty a výsledkom bola energia, ktorá by produkoval silné magnetické pole.
Ochrana planéty
Riešením paradoxu nového jadra tak zrejme budú prirodzené procesy v roztavenom materiáli a kryštalizácia minerálov.
Vďaka tomu máme dodnes ochranu proti kozmickému žiareniu. A to je dobrá správa, keďže dôsledkom môže byť aj vznik a udržanie života.