SME
Nedeľa, 25. september, 2022 | Meniny má Vladislav

Kedy vybudujeme kolóniu na Mesiaci: snívanie či realita

Základňa na Mesiaci je cieľom už dlho. Najmä ako prestupná stanica pri ceste na Mars. Zatiaľ však žije iba v predstavách vizionárov.

Výskumníci majú niekoľko nápadov, ako by mohla základňa na Mesiaci vyzerať. (Zdroj: NASA)

U ž to nie je ďaleko. Blíži sa okamih, keď sa ľudstvo nakoniec predsa len na Mesiaci usídli? Možno áno. Bude však musieť prekonať množstvo problémov.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Mesačná základňa sa logicky ponúka ako ďalší zásadný kozmický krok. Mesiac, náš najbližší vesmírny sused je vzdialený v priemere iba 384 000 kilometrov, takže ani zásobovanie alebo naopak dovoz mesačných surovín by nebol neprekonateľný problém. Koniec koncov na Mesiaci sa už našla voda aj iné zaujímavé suroviny, vrátane veľmi hojného helia-3, ideálneho paliva pre fúzny reaktor (pravda, na jeho využitie by bolo treba najskôr zvládnuť fúznu reakciu na Zemi).

Po počiatočnom „mesačnom“ nadšení v uplynulom storočí spojenom s programom Apollo však záujem o kolonizáciu Mesiaca ochladol, najmä pre nedostatok financií. No nedávno ohlásila Čína, ktorá sa pozerá do kozmu čoraz viac, že reálne uvažuje o vybudovaní trvalej základne na odvrátenej strane Mesiaca (napokon, taký istý zámer má aj Európska kozmická agentúra, ESA).

Program troch etáp výstavby základne zverejnil tiež ruský Roskosmos; prvá etapa sa má začať už na budúci rok, v období rokov 2040-2050 Rusi rátajú s jej výstavbou a dokončením.

Američania, ktorí svoje pôvodné ambiciózne plány na kolonizáciu Mesiaca do roku 2024 redukovali, ponúkajú na stránke NASA hru nazvanou Základňa Alpha, kde Mesiac kolonizovali aspoň s pomocou 3-D techniky.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Nie je noc ako noc

Ako upozorňuje webová stránka BBC Future, základňa na Mesiaci sa stretne s mnohými problémami.

Hneď prvým je pre nás pozemšťanov nepredstaviteľná dĺžka tamojšej noci, ktorá trvá 354 hodín – čiže ekvivalent vyše dvoch pozemských týždňov. Taký dlhý nočný cyklus prináša dramatické teplotné výkyvy.

Zatiaľ čo cez deň sa teploty na rovníku pohybujú okolo 116 stupňov Ceôzia, v noci klesnú až na mínus 173. Základňa by teda potrebovala predovšetkým spoľahlivú izoláciu pred mrazom a horúčavou spolu s technológiou, odolávajúcou stresom vznikajúcim pri výkyvoch teplôt.

Pravda, ak by sa základňa umiestnila na severnom póle, noc by mohla byť o niečo kratšia. To by však prinieslo nové problémy. Keďže na póloch sa Slnko pohybuje po horizonte, slnečné panely by museli mať iný tvar, ktorý by umožňoval zachytávať jeho lúče zo strán; slnečné panely by nemali tvar, na aký sme zvyknutí a aký vieme vyrobiť, ale museli by vyzerať najskôr ako múr.

Konštrukcia panelov, ale aj samotnej základne by bola v tom prípade zložitejšia. Veľká, plochá základňa na rovníku by s teplom problémy nemala, na póle by však musela byť vyššia, aby získala dostatok tepla. Otázne je, či by prínosy zo skrátenia noci prevážili nevýhody s tým spojené.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Luny, Surveyor a Lunochody

Cieľ prvých robotických mesačných misií, napríklad sovietskych sond Luna nebol nijako ohromujúci: potrebovali prežiť na Mesiaci jeden jediný deň, čiže 14 pozemských.

Dočítajte tento článok
s predplatným SME.sk.
Predplatné si môžete kedykoľvek zrušiť.
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Podcast Klik

Komentovaný prehľad technologických správ.


a 3 ďalší 15 h

Vedec a filozof sa rozprávajú o viacúrovňovej povahe reality.


a 1 ďalší 23. sep
Vizualizácia: Sonda Dart vrazí do mesiaca planétky Didymos, ktorá patrí medzi potenciálne nebezpečné pre Zem.

Sonda Dart zanikne.


23. sep

Nová epizóda Vedeckého podcastu SAV aj o arabskej literatúre.


a 2 ďalší 23. sep
SkryťZatvoriť reklamu