1. Máme nečakane veľké mozgy
Bunky v našom mozgu sú zložitou spleťou. (zdroj: FOTOLIA)Naše mozgy sú našou výhrou. Ak teda myslíme evolučnú lotériu, vďaka ktorej sa človek ocitol – alebo si to aspoň sám o sebe namýšľa – na vrchole celého potravinového reťazca. Mali sme šťastie, že sa nám vyvinuli abnormálne veľké mozgy, ktorým vďačíme prakticky za všetko.
Problémom je, že naše mozgy nie sú až také jedinečne veľké: ani svojou veľkosťou k zvyšku tela, a zrejme ani hustotou buniek v nich. Podľa niektorých vedcov sme len z biologických informácií vybrali čosi, čo nás malo akože odlišovať od okolitej prírody.
A to sme si ešte nevybrali úplne najpoctivejšie. Rovnaký pomer mozgu k telu majú totiž, napríklad, myši či delfíny, niektoré druhy vtákov majú tento pomer ešte výhodnejší. Znamená to, že aj ony majú supermozgy?
Naše mozgy majú jednoducho správnu veľkosť na konkrétny druh primáta. Zaujímavejšia otázka je, v čom sú iné. Zdá sa totiž, že v našich mozgoch sa evolučne zväčšila mozgová kôra a špecifický vývoj nastal aj v iných častiach – napríklad v prefrontálnom kortexe.
Neplatí preto, že máme v hlavách príliš veľa neurónov. Ani to, že používame len desať percent našich mozgov. Ale zrejme platí, že mozgy ľudí sú naozaj výnimočné svojou štruktúrou, funkciami a zjavne aj schopnosťami.
2. Antioxidanty sú zdravé
Pri rakovine treba poznať aj gény. (zdroj: ILUSTRAČNÉ – WIKIMEDIA)Dodnes na tie tvrdenia narazíte v reklamách: bráňte sa voľným radikálom a užívajte antioxidanty. Táto myšlienka má pritom viac ako polstoročie a jej otcom je chemik a neskôr aj biológ Denham Harman.
