1. Ďalší najteplejší rok
Sucho. (zdroj: SITA/AP)Aktuálny rok bol znovu najteplejším v histórií. Sám o sebe nie je tento fakt až taký výnimočný, aj minulý rok bol svojho času najteplejším a rekord pravdepodobne opäť prelomí aj budúci rok.
Uplynulé obdobie sa však do dejín zapíše ako to, počas ktorého sa priemerná teplota planéty zvýšila o jeden stupeň Celzia v porovnaní s predindustriálnou érou. Kritická hranica klimatických zmien je pritom podľa vedcov oteplenie o dva stupne. Tohtoročný míľnik tak naznačuje, že sme už na pol ceste ku skaze.
Arktída má problémy, mizne nám pred očami Čítajte Klimatické zmeny, navyše, pokračujú čoraz rýchlejšie. V súčasnosti na ne okrem všeobecnej ľudskej nezodpovednosti najviac vplýva silné El Niňo, ktoré bude svetové teploty výrazne usmerňovať aj na budúci rok.
Nemusí byť preto náhodou, že práve na tohtoročnom klimatickom summite v Paríži sa svetovým lídrom podarilo po niekoľkoročných rokovaniach dohodnúť na záväznom znení zmluvy, ktorá by mohla súčasnú situáciu zvrátiť.
Hlavným cieľom je zabrániť zvýšeniu globálnej teploty o viac ako 1,5 stupňa Celzia. Kým viacerí označujú dohodu delegátov 195 krajín za ambicióznu a prelomovú, mnohí odborníci si myslia, že je príliš nejasná a jej plnenie je z praktického hľadiska nereálne až nemožné.
2. Sonda pri Plute
Farebnosť povrchu Pluta zachytáva kombinácia viacerých záberov - modré, červené a infračervené. (zdroj: NASA)Keď sonda New Horizons opúšťala dňa 19. januára 2006 pozemskú atmosféru, Pluto bolo iba ďalekou bodkou v našich teleskopoch, ktorú sme ešte považovali za deviatu planétu slnečnej sústavy.
Kým sa však najrýchlejšie letiaca sonda v histórií dostala k Jupiteru, Pluto o svoj štatút planéty prišlo. A keď sondu v roku 2014 prebudili za obežnou dráhou Neptúna z hibernácie, poznali sme už štyri nové mesiace trpaslíka.
Už z diaľky sme mohli pozorovať, ako sa nám skutočná podoba trpasličej planéty zhmotňuje pred očami. Po deviatich rokoch a takmer piatich miliardách kilometroch sa odborníci aj verejnosť dočkali historického momentu dňa 14. júla o 13 hodine 49 minúte a 58 sekunde nášho času.
Sonda mala na zber dát z preletu okolo Pluta a jeho najväčšieho mesiaca Chárona len jediný pokus. Aby sa mohla sústrediť, inžinieri vypli jej komunikačné kanály a dúfali, že prelet v rýchlosti takmer 50-tisíc kilometrov za hodinu prežije.
New Horizons svoju misiu zvládla a odvtedy nás neustále prekvapuje novými poznatkami. Trpaslík so srdcom na povrchu je jedinečným svetom našej slnečnej sústavy. Skrýva geologickú aktivitu, rôznorodé terény, modrú oblohu a nezvyčajnú rodinu mesiacov s bláznivými pohybmi.
Toto všetko už vieme a vedci pritom preskúmali iba polovicu zozbieraných dát. New Horizons však letí ďalej - na prvú návštevu objektu Kuiperovho pásu.
