SME
Utorok, 24. máj, 2022 | Meniny má Ela

Aké boli najväčšie vedecké udalosti roka 2015 (výber SME)

Vesmírne dobrodružstvá, pokroky v biológii aj planéta, ktorá sa nám pred očami mení k horšiemu. Taký bol tento rok vo vede.

(Zdroj: SITA/AP)
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

1. Ďalší najteplejší rok

Aktuálny rok bol znovu najteplejším v histórií. Sám o sebe nie je tento fakt až taký výnimočný, aj minulý rok bol svojho času najteplejším a rekord pravdepodobne opäť prelomí aj budúci rok.

Uplynulé obdobie sa však do dejín zapíše ako to, počas ktorého sa priemerná teplota planéty zvýšila o jeden stupeň Celzia v porovnaní s predindustriálnou érou. Kritická hranica klimatických zmien je pritom podľa vedcov oteplenie o dva stupne. Tohtoročný míľnik tak naznačuje, že sme už na pol ceste ku skaze.

Prečítajte si tiež: Arktída má problémy, mizne nám pred očami Čítajte 

Klimatické zmeny, navyše, pokračujú čoraz rýchlejšie. V súčasnosti na ne okrem všeobecnej ľudskej nezodpovednosti najviac vplýva silné El Niňo, ktoré bude svetové teploty výrazne usmerňovať aj na budúci rok.

Nemusí byť preto náhodou, že práve na tohtoročnom klimatickom summite v Paríži sa svetovým lídrom podarilo po niekoľkoročných rokovaniach dohodnúť na záväznom znení zmluvy, ktorá by mohla súčasnú situáciu zvrátiť.

Hlavným cieľom je zabrániť zvýšeniu globálnej teploty o viac ako 1,5 stupňa Celzia. Kým viacerí označujú dohodu delegátov 195 krajín za ambicióznu a prelomovú, mnohí odborníci si myslia, že je príliš nejasná a jej plnenie je z praktického hľadiska nereálne až nemožné.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

2. Sonda pri Plute

Keď sonda New Horizons opúšťala dňa 19. januára 2006 pozemskú atmosféru, Pluto bolo iba ďalekou bodkou v našich teleskopoch, ktorú sme ešte považovali za deviatu planétu slnečnej sústavy.

Kým sa však najrýchlejšie letiaca sonda v histórií dostala k Jupiteru, Pluto o svoj štatút planéty prišlo. A keď sondu v roku 2014 prebudili za obežnou dráhou Neptúna z hibernácie, poznali sme už štyri nové mesiace trpaslíka.

Už z diaľky sme mohli pozorovať, ako sa nám skutočná podoba trpasličej planéty zhmotňuje pred očami. Po deviatich rokoch a takmer piatich miliardách kilometroch sa odborníci aj verejnosť dočkali historického momentu dňa 14. júla o 13 hodine 49 minúte a 58 sekunde nášho času.

Sonda mala na zber dát z preletu okolo Pluta a jeho najväčšieho mesiaca Chárona len jediný pokus. Aby sa mohla sústrediť, inžinieri vypli jej komunikačné kanály a dúfali, že prelet v rýchlosti takmer 50-tisíc kilometrov za hodinu prežije.

New Horizons svoju misiu zvládla a odvtedy nás neustále prekvapuje novými poznatkami. Trpaslík so srdcom na povrchu je jedinečným svetom našej slnečnej sústavy. Skrýva geologickú aktivitu, rôznorodé terény, modrú oblohu a nezvyčajnú rodinu mesiacov s bláznivými pohybmi.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Toto všetko už vieme a vedci pritom preskúmali iba polovicu zozbieraných dát. New Horizons však letí ďalej - na prvú návštevu objektu Kuiperovho pásu.

3. Homo naledi

Dočítajte tento článok
s predplatným SME.sk.
Predplatné si môžete kedykoľvek zrušiť.
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Rover Curiosity otvoril na MArse útvar, ktorý ľudskému mozgu pripomína dvere.

Skaly na Marse pripomínali aj tvár.


8 h
Ilustračné foto.

Aby im neublížil online svet.


16 h
Ilustračné foto.

Ľudia prídu o hodiny spánku.


20. máj
Kozmická loď Starliner sa približuje k ISS.

Boeing chce konkurovať SpaceX a v budúcnosti plánuje využívať Starliner na prepravu astronautov.


TASR 21. máj
SkryťZatvoriť reklamu