1. Héliový dážď
Už od 70. rokov sa objavujú teórie, že na Saturne prší hélium. Vedcom sa to až teraz podarilo potvrdiť pomocou jedného z najsilnejších laserov na svete.
Saturn je o päťdesiat percent jasnejší, ako by mal byť. Jedným z vysvetlení je podľa magazínu Science správanie vrstvy planéty, ktorá sa skladá z vodíka a z hélia. Smerom do stredu planéty rastie teplota a tlak a z týchto plynov sa stávajú kvapaliny. Vo väčšej hĺbke začína byť vodík vodivý, no je stále zmiešaný s héliom.
Pri určitej teplote a tlaku sa však zmes rozdelí a kvapalné hélium padá podobne ako dážď k jadru planéty. Uvoľní pritom gravitačnú potencionálnu energiu, ktorá pridáva planéte na jasnosti.
Vedcom trvalo päť rokov a tristo laserových striel, aby tento proces úspešne zopakovali v laboratóriu. Laserom pôsobili na zmes vodíka a hélia a zistili, že ich oddelenie, ktoré vedia k zvýšenej vodivosti vzorky, sa stáva častejšie ako čakali.
Mohlo by sa to tak diať aj na Jupiteri, čo doteraz nikto neočakával. "Vývoj týchto planét mohol tento proces výrazne ovplyvniť," hovorí pre Science člen výskumného tímu Marius Millot.
2. Megastavba sa rozpadáva
Roj komét, alebo obrovská mimozemská štruktúra. Vyzerá, že z dvoch vysvetlení anomálie okolo hviezdy KIC 846285, bude presnejšie to pravdepodobnejšie.
Objavil vesmírny teleskop Kepler mimozemskú stavbu? Čítajte Vedci totiž nezachytili žiadne rádiové ani infračervené signály, ktoré by odtiaľ mohli mimozemšťania vysielať. Najnovšie sa skúsili pozrieť, či nenájdu laserové pulzy, ktoré by mohli naznačiť, že z hviezdy zámerne prichádza signál neprirodzeného pôvodu.
Podľa portálu Popular Science by nanosekundové záblesky museli byť z tisíckrát silnejšieho laseru ako máme v súčasnosti na Zemi, no ak by teoretická mimozemská civilizácia stavala obrovský kolektor slnečnej energie okolo hviezdy, takúto technológiu by mohli mať tiež.
Štúdia výsledkov, však žiadne dôkazy nepriniesla. "Hypotéza o mimozemskej megastavbe okolo KIC 8462852 sa rýchlo rozpadáva," cituje Popular Science autora štúdie Douglasa Vakocha.
3. Najbližšia obývateľná planéta
Len štrnásť svetelných rokov od Zeme sa nachádza hviezda Wolf 1061, okolo ktorej krúžia tri planéty. Všetky majú dostatočne nízku hmotnosť, aby mali pevný povrch. Jedna z nich, Wolf 1061 c, sa navyše nachádza v obývateľnej zóne hviezdy, čiže je možné, že skrýva kvapalnú vodu a teda aj vhodné podmienky na život.
Má síce štvornásobne väčšiu hmotnosť ako Zem, ale v súčasnosti predstavuje najbližšiu nám známu a teoreticky obývateľnú exoplanétu. "Blízkosť planét ku ich hviezde naznačuje dobrú šancu, že okolo nej krúžia tak, aby sme mohli v budúcnosti skúmať ich atmosféry a zistiť, či sú vhodné na život," cituje portál Phys.org člena výskumného tímu Roba Wittenmyera.
