ŽENEVA, BRATISLAVA. Predstavte si to ako obrovskú jaskyňu desiatky metrov pod zemou. V nej sa rozprestiera ohromný experiment, fyzikálny detektor veľký ako šesťposchodová budova.
Práve tam sa teraz po dvojročnej prestávke na zvýšenie energie pretínali rozsiahle zväzky protónov urýchlené takmer na rýchlosť svetla. A práve tam vedci skúmajú dôsledky zrážok: v týchto rozpadoch hľadajú stopy po vesmíre, ktorý fungoval len krátko po veľkom tresku.
Vo Veľkom hadrónovom urýchľovači objavili fyzici v roku 2012 slávny Higgsov bozón, posledný kúsok do skladačky takzvaného štandardného modelu. Teraz však výskumníci Európskej organizácie pre jadrový výskum (CERN) oznámili, že možno narazili na čosi nové.
Mohla by to byť dosiaľ neznáma častica – prvý experimentálny kúsok novej fyziky.

Dva detektory, jedna anomália
Štandardný model je prevládajúce vysvetlenie mikrovesmíru okolo nás. Dobre funguje a vďaka nemu dokážeme vytvárať a používať rôzne prístroje. Práve Higgsov bozón výskumníkom po desaťročia chýbal.
Odborníci však zároveň vedia, že tento model nie je úplný. Nedokáže vysvetliť pôvod tmavej hmoty ani energie, neopisuje dobre extrémne podmienky v čiernych dierach, ani záhadu, prečo je okolo nás viac hmoty ako antihmoty.
Teoretici preto vymysleli množstvo hypotéz, ktoré idú až za tento štandardný model. Táto nová fyzika však nemá za sebou žiaden experimentálny dôkaz. No v pondelok v CERN-e predstavili nové výsledky z detektorov ATLAS a CMS a oba narazili na náznak, ktorý štandardný model nevie vysvetliť.