BRATISLAVA. Skrytý význam premieňa bezkonkurenčnú abstraktnú krásu. Na niektorých môže táto veta pôsobiť ako vznešená myšlienka s hlbokým významom.
V skutočnosti je to takzvaný "bullshit", na prvý pohľad pôsobivé tvrdenie, ktoré sa javí ako zmysluplné, no je za ním významové prázdne.
Takéto výroky sú odlišné od nezmyslov, pretože syntax tvrdení nazanačuje, že by niečo mali znamenať. Odlišujú sa aj od klamstva, ktoré prekrúca pravdu - pričom takéto vyhlásenie sa ňou vôbec nezaoberá.
Vďaka internetu bývame takými výrokom vystavovaní denne. Priaznivci „alternatívneho“ spravodajstva vám, napríklad, môžu tvrdiť, že pre Slovensko by bolo najlepšie vystúpiť z Európskej únie, aby nás mohlo pod svoje krídla znova vziať Rusko, kde sa nám bude žiť lepšie.
Väčšinou však podobné tvrdenia nedokážu podložiť argumentmi a vychádzajú iba z principiálneho presvedčenia. Ak by sa však zaujímali o fakty, zistili by, že ruská ekonomika upadá a aj Taliansko má vyššie HDP, nehovoriac o Európe ako celku.
Vedci sa preto prvýkrát rozhodli preskúmať, prečo sú ľudia na "bullshit" takí náchylní. Výsledky zverejnili v magazíne Judgment and Decision Making.
Ľubovolné módne slová
Doktorand psychológie Gordon Pennycook z Univerzity vo Waterloo so svojím tímom poprosil približne osemsto dobrovoľníkov, aby sa vyjadrovali k rôznym tvrdeniam.
Medzi tými s plnohodnotným významom zamiešali aj nejaký nezmyselné. Vedci na ne prišli prevažne na weboch, ktoré usporadúvajú módne slová (buzzwords) do ľubovoľných, ale syntakticky platných viet.
