WASHINGTON, BRATISLAVA. Podenky bývajú známe ako okrídlený hmyz, ktorého dospelé jedince žijú iba niekoľko dní.
Druhy s podobne krátkym životom však často zaujímajú vedcov, pretože umožňujú skúmať starnutie organizmu v priebehu krátkeho obdobia.
Dve štúdie zverejnené v časopise Cell teraz priniesli výsledky zaujímavého výskumu genetického kódu tyrkysovej kaprozúbky furzerovej (Nothobranchius furzeri). Je najkratšie žijúcim stavovcom, ktorého ešte dokážeme chovať v zajatí - a preto nám môže poskytnúť dôležitý pohľad na starnutie samotné.
Len pár mesiacov
Keď v roku 1968 dvojica nadšencov objavila v jazere vo východnom Zimbabwe neznámu rybu, asi netušili, čo všetko ich nález spôsobí.
Drobnú tyrkysovú rybku si najskôr obľúbili akvaristi a z pôvodných jedincov dodnes vychovali vo svojich akváriách takmer osemdesiat generácií tohto živočícha.
Dosiahnuť takéto obrovské množstvo generácií umožnila jednoduchá vec - extrémne krátky život kaprozúbky furzerovej. Po vyliahnutí jej trvá len tri týždne, kým pohlavne dospeje a aj toto štádium si užije len veľmi krátko.
V priebehu dvoch až troch mesiacov totiž v zajatí zomiera na dlhovekosť.
Životný cyklus majú rybky prispôsobený veľmi špecifickým podmienkam, v ktorých sa vyvinuli. Vyskytujú sa totiž v sezónnych jazerách v juhovýchodnej Afrike, ktoré sa napĺňajú počas obdobia dažďov a vysychajú v období sucha.
Krátky čas s dostatkom vody v jazere tak musí ryba využiť na rozmnožovanie. Sucho, naopak, ikry prečkajú v bahne na dne bývalého jazera v takzvanej diapauze, počas ktorej sa všetky biologické procesy spomalia na úplné minimum.
Jedinečná šanca
Vedci doteraz skúmali relatívne krátky životný cyklus u živočíchov ako napríklad vínna muška octomilka (Drosophila melanogaster), červ známy ako háďatko škrkavka (Caenorhabditis elegans) prípadne u myší.
Prvé dva druhy však nie sú stavovcami a s človekom majú len málo spoločného. A myši sa môžu dožiť aj niekoľko rokov, čo vo vede znamená veľmi dlhé čakanie na prvé náznaky starnutia.