SME
Štvrtok, 24. jún, 2021 | Meniny má JánKrížovkyKrížovky

Čierna diera roztrhala ďalekú hviezdu. Pozorovali to naživo

Vedci nahliadli do unikátneho fyzikálneho laboratória, vzdialeného 300 miliónov svetelných rokov.

Ilustračné foto. (Zdroj: ESA/NASA)
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

B ola to zriedkavá dramatická udalosť. V ďalekom kozme zničila čierna diera hviezdu veľkú ako naše Slnko. A najbližším svedkom tohto činu nebola len galaxia vzdialená 300 miliónov svetelných rokov, ale aj tím Sjoerta van Velzena z Univerzity Johnsa Hopkinsa v Baltimore.

Článok jeho tímu totiž zverejnil časopis Science.

„Zničenie hviezdy čiernou dierou je neuveriteľne komplikovaný proces, ktorému ešte príliš nerozumieme,“ zdôraznil na univerzitnom webe vedúci medzinárodného tímu astrofyzikov Velzen.

Osudová príťažlivosť

Laicky možno celú udalosť opísať približne takto: keď sa hviezda dostane do blízkosti čiernej diery, ktorá má hmotnosť milióna našich Sĺnk, nečaká ju nič dobré. Spiaca čierna diera ožije, hviezdu svojou príťažlivosťou najskôr vychýli z dráhy a pritiahne si ju k sebe, nuž, a potom ju roztrhá a zhltne.

Hmota zanikajúcej hviezdy sa v okamihu záverečnej deštrukcie pohybuje takmer rýchlosťou svetla (čiže, ako hovoria vedci, relativistickými rýchlosťami).

Po takomto ohňostroji nastane tma, čierna diera sa upokojí a na nejaký čas zaspí. To však neznamená, že by stratila svoju ostražitosť: vďaka obrovskej hustote nepustí von nič, čo by svedčilo o jej existencii. Nijakú hmotu, a dokonca ani jediný fotón.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Vesmírne divadlo, ktoré vedci pozorovali, trvalo niekoľko mesiacov. Pretože prebehlo doteraz najbližšie k Zemi, mohli zachytiť zatiaľ najviac podrobností.

Jedným z cenných výsledkov pozorovaní je potvrdenie predpokladu, ktorý bol doteraz iba teóriou: totiž keď hmotná čierna diera skonzumuje väčšiu porciu hmoty, z jej okraja veľmi vysokou rýchlosťou – blízkou rýchlosti svetla – vytryskne plazma.
Van Velzenov tím tento scenár potvrdil.

Pomohl Twitter

Zaujímavá je aj samotná história pozorovania. Udalosť ako prvý zachytil v decembri 2014 optický ďalekohľad observatória na Havaji, ktorý obsluhoval tím Ohijskej štátnej univerzity.

Keď sa o nej zmienil na Twitteri, dozvedel sa to Van Velzen.

Dočítajte článok - prihláste sa alebo si predplaťte SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 4 € každé 4 týždne. Pošlite SMS s textom C44GK na číslo 8787. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť. Zaplatením potvrdíte oboznámenie sa s VOP a Zásadami OOÚ.
Ďalšie možnosti platby:
Dočítajte článok - prihláste sa alebo si predplaťte SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 4 € každé 4 týždne. Pošlite SMS s textom M44GK na číslo 8787, alebo kliknite na „Objednať cez SMS“ a odošlite predvyplnenú správu. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť. Zaplatením potvrdíte oboznámenie sa s VOP a Zásadami OOÚ.
Ďalšie možnosti platby:

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk a ekonomickému denníku Index
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Kľúčovou zbraňou proti delta variantu koronavírusu je zaočkovanie obidvoma dávkami vakcíny.

Aktuálne je na Slovensku zaočkovaných 26 percent obyvateľstva.


5 h
Logo podcastu Dobré ráno.

Ako sa bude vyvíjať pandémia.


a 2 ďalší 3 h

Neprehliadnite tiež

Rádiový signál vysielame sto rokov.


9 h

Odpovede vedátorov na otázky poslucháčov.


a 1 ďalší 14 h