Nie je to myš. Ale aký hraboš žije iba v Západných Karpatoch?

Pre mnohých ľudí je to jednoducho myš, pre niektorých veľká myš. A pritom sa úplne mýlia.

(Zdroj: WIKIMEDIA/CC)

P re hraboša je charakteristické troj- až štvorročné rýchle rozmnožovanie a potom sa masovo premnoží. Premnoženiu pomáha aj to, že môže žiť na malom priestore a v jednom hniezde žijú tri až štyri generácie.

Hraboš patrí v živočíšnej ríši medzi hlodavce. V súčasnosti je známych 60 až 70 druhov hrabošov zaraďovaných do rodu Microtus. Aj na Slovensku žije viacero druhov hrabošov, zväčša sa však líšia len vonkajšími znakmi. Druhové meno naznačuje lokalitu ich výskytu – tatranský, močiarny, poľný... Najrozšírenejším u nás je hraboš poľný.

Prvý raz som sa s ním stretol ako malý chlapec na poli. Otec nahadzoval v čase žatvy snopy obilia uložené v hromádke a keď bral vidlami poslednú viazanicu zo zeme, rozpŕchlo sa niekoľko hrabošov, ktoré sa hostili na pšeničných kláskoch.

Malý, ale nenásytný

Hraboš poľný je typickým obyvateľom polí a trávnatých lokalít. Svojou veľkosťou sa radí k menším druhom čeľade hrabošovitých. Dorastá do veľkostí 8 až 13 cm, pričom jeho priemerná hmotnosť je 20 g, výnimočne dosahuje až 50 g.

Telo má zavalité, srsť na chrbte je hnedosivá, na bruchu belavá. Uši má široké a krátke, takmer skryté v srsti. Na vnútornej strane sú po obvode zarastené krátkymi chĺpkami. Nohy má krátke, pri pohybe sa mu brucho ťahá po zemi.

Na predných končatinách má štyri prsty, na zadných päť, pričom zadné chodidlá sú holé. Chvost má krátky, nedosahuje ani polovicu dĺžky tela. Hraboš je vegetarián.

Za potravou vychádza každé dve až tri hodiny. Okrem podzemných častí rastlín sa živí aj tými na povrchu a rád obhrýza semená. Žerie cukrovú repu, zemiaky, koreňovú zeleninu, jahody, kvetinové cibuľky a hľuzy. Veľké škody môže narobiť na trávnikoch a pasienkoch.

Obžiera aj korene ovocných stromov, najmä jabloní. Takisto si pochutí na koreňoch okrasných drevín. V zime pod snehom prstencovito ohrýza kmene starších stromov tesne nad základom kmeňov, čím ich dokáže úplne zničiť. Skrátka, čo sa týka potravy, hraboš vôbec nie je prieberčivý, pretože sa môže živiť približne 200 druhmi pestovaných a divorastúcich rastlín.

A je to celkom riadny papkáč – keď sa hraboše premnožia, čo, žiaľ, nie je niečo výnimočné, na jednom hektári poľa sa môže vyskytnúť 1 000 až 3 000 jedincov, ktoré za mesiac spotrebujú vyše 2 000 kg rastlín a až 400 kg obilia...

Krátky život plný detí

Pokračovanie článku patrí k prémiovému obsahu Sme.sk
Aj vy môžete byť jeho predplatiteľom

Ročné predplatné
29 €
Objednať
Ušetríte až 17,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Štvrťročné predplatné
9,90 €
Objednať
Ušetríte 1,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Mesačné predplatné
od 0,98 €
Objednať
Cena 0,98€ platí pre nových predplatiteľov prvý mesiac. Ďalšie mesiace sú za štandardnú cenu 3,90€.

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Sudca Hrubala: Neviem, či bol Procházka politická objednávka. Vyzerá to tak

Združenie Za otvorenú justíciu sa zrejme zmení na think-tank.

DOMOV

Kaliňák nechal schátrať ubytovňu pre policajtov. Teraz sa jej chce zbaviť

Ministerstvo zaplatilo 175-tisíc za projekt, ktorý skončil v koši.

KULTÚRA

Nie je to dosť dobré. Slovenským filmárom chýba niekto, kto by im to povedal

Režisér György Kristóf oslávil úspech v Cannes v policajnej cele.

KOMENTÁRE

Kto robí Slovensku v Amerike reklamu? Aj statočný pes a splašený medveď

Krajinu často zviditeľnia iba virály.

Neprehliadnite tiež

Originál dokumentu alebo podvrh? Nová technológia spozná hárky papiera

Štruktúra vlákien je pre každý hárok papiera jedinečná. Je ako odtlačok prsta.

Miliardy ľudí čoskoro zažijú nevídanú klímu

Klimatická zmena prebieha nad zemou rýchlejšie ako nad oceánmi. Takmer polovica dnes žijúcich ľudí zažije podnebie aké nepoznáme

Pozerať ale nedotýkať sa. Pľuzgiernik lekársky je náš najjedovatejší chrobák

O prvé miesto v nelichotivom rebríčku sa delí so svojimi príbuznými – májkami, ktorých telo tiež obsahuje jedovatý kantaridín.

Kolíska ľudstva nie je v Afrike ale na Balkáne, naznačuje starodávny zub

Ak by sa potvrdili výsledky nemeckých vedcov, znamenalo by to, že ľudia sa od opíc vývojovo oddelili v Európe.