M ohli by žiť na zemi, v oceánoch aj vo vzduchu. Môžu mať nepredstaviteľnú chémiu, tvary, veľkosti, farby aj názory,“ napísal v roku 1995 slávny astronóm a popularizátor vedy Carl Sagan.
„Nemôžeme im nadiktovať, aby nasledovali tú istú cestu, čo viedla k evolúcii ľudí. Môžu existovať iné evolučné dráhy, každá nepravdepodobná, no dokopy vytvoria cestu k inteligencii.“
Pri uvažovaní o nejakých možných mimozemšťanov sa Sagan nechal trochu uniesť. No vo svojej podstate je tá otázka správna a ukrýva jeden z najdôležitejších sporov dnešnej astrobiológie: ak by už nejaký život mimo našej planéty jestvoval, bude vyzerať rovnako ako na Zemi? A budú na konci jeho evolúcie ľuďom podobní cudzinci alebo čosi, čo si ani nedokážeme poriadne predstaviť?
Vedci v tom nemajú úplnú zhodu.
Rovnakí alebo iní?
Jeden zo základných predpokladov modernej vedy hovorí, že pravidlá vo vesmíre by mohli byť univerzálne. Prírodné zákony – ak im teda čo i len trochu rozumieme – platia u nás, rovnako ako budú platiť na nejakej vzdialenej exoplanéte či na prípadnom exomesiaci.
Ak by to bola pravda, dôsledok je viac-menej jednoznačný: akýkoľvek život sa bude vyvíjať pri približne rovnakých scenároch. A keďže úspešným príbehom je existencia inteligentného života na našej planéte, práve náš príklad nemusí byť výnimkou, ale rovno pravidlom v celom kozme.
“Myslím si, že darwinovská evolúcia sa celkom ľahko predvída.
„
Tento trochu arogantný prístup však vo vede naráža na opačnú hypotézu. Na odpor, ktorý hovorí presný opak, prípadne nehovorí nič konkrétne: my totiž ani náhodou nevieme, či pozemský život a ľudia medzi ním nie sú len nejakou anomáliou.
A či život v kozme, vo vesmíre, ktorý je nielen čudnejší, ako si myslíme, ale čudnejší, ako si vôbec dokážeme predstaviť, nemôže byť oveľa bohatší a rôznorodejší.
Človek jednoducho nie je žiadnou mierou všetkých vecí.
„Nič totiž lepšie nedemonštruje nepravdepodobnosť vzniku inteligentného života ako milióny línií na Zemi, ktoré to nedokázali,“ napísal v minulosti pre magazín Scientific American evolučný biológ Ernst Mayr. „Len jeden jediný druh dosiahol inteligenciu potrebnú na to, aby dokázal vytvoriť civilizáciu.“
Podobné riešenia problémov
Podobný pesimizmus sa síce objavuje, no nie je pravidlom. Skôr naopak.
