Vesmír by mal byť plný života. Tak kde sú mimozemšťania?

Hľadanie mimozemských civilizácií nie je dôležité kvôli mimozemšťanom, ale preto, aby sme spoznali osud ľudstva.

Mimozemskú inteligenciu hľadáme aj pomocou veľkých rádioteleskopov. (Zdroj: WIKIMEDIA/CC)

E šte pred niekoľkými desaťročiami by podobné tvrdenie spustilo debatu plnú prinajlepšom divokých odhadov alebo rovno konšpiračných teórií.

Dnes hlavná výskumníčka NASA Ellen Stofanová tvrdí, že dôkaz o živote vo vesmíre nájdeme v najbližších dvoch desiatkach rokov.

Za posledné polstoročie sme sa o ďalekom vesmíre dozvedeli dosť na to, aby sa o bytostiach na iných planétach dalo rozmýšľať vedecky.

Prvýkrát v histórii máme skutočné dáta o exoplanétach vo vzdialenom vesmíre. Vieme viac o chémii umožňujúcej život podobný pozemskému, aj o tom, aké extrémy prostredia znesie relatívne komplikovaná molekula postavená na uhlíku.

Inak povedané, o mieste človeka vo vesmíre dnes vieme nielen filozofovať, ale aj kriticky ho skúmať. O to nástojčivejšia je otázka, ktorá opakovane vyskakuje z nových dát o kozme: kde mimozemšťania sú?

Veľké čísla

Overenú vedeckú odpoveď nemáme.

Máme však možnosť o mimozemšťanoch vedecky premýšľať. Jeden z prístupov navrhol zakladateľ organizácie na hľadanie mimozemskej inteligencie SETI Frank Drake. Vytvoril akúsi pseudorovnicu, ktorá skúma pravdepodobnosť, že ľudia uvidia rádiový signál mimozemskej civilizácie. Zjednodušene skúma.

Veľmi skratkovito povedané, berie do úvahy počet planét v našej galaxii, šancu, že na planétach vznikne inteligentný život schopný komunikovať, a dĺžku času.

Kým výskyt planét môžeme štatisticky aspoň zhruba odvodiť, pravdepodobnosť vzniku života je úplný odhad - vieme len o jedinom prípade, našej Zemi.

Na začiatok pritom rozmýšľame len o našej galaxii. Vieme, že je stará viac ako desať miliárd rokov. Tisíce exoplanét, ktoré vedci našli pri vzdialených hviezdach, poskytujú dosť veľkú vzorku na to, aby sme mohli odhadnúť, že v našej galaxii sú miliardy planét s vodou a striedmou teplotou.

Ak by sme preto dokázali odhadnúť, aká je pravdepodobnosť, že sa na planétach objaví život a aká, že časť mimozemského života sa vyvinie na inteligentnú civilizáciu, máme počet mimozemských civilizácií v našom susedstve.

Lenže, potom nastanú problémy.

Kým výskyt planét môžeme štatisticky aspoň zhruba odvodiť, pravdepodobnosť vzniku života je úplný odhad - vieme len o jedinom prípade, našej Zemi.

Vznik inteligencie je rovnako hrubým odhadom, pri ktorom však pomáha skúmanie ostatných živočíchov na Zemi. Zdá sa totiž, že evolúcia ťahá smerom k veľkým mozgom a inteligencii aj ďalšie druhy. A to zase naznačuje, že inteligencia môže byť v priaznivých podmienkach prirodzeným vyústením evolúcie.

Posledným predpokladom je, že inteligentný život by sa šíril alebo zanechával stopy viditeľné z vesmíru. Opäť máme vzorku len zo Zeme, no tušíme, že evolučne modernému človek stačilo 50-tisíc rokov na to, aby poslal prvé sondy mimo vlastnej slnečnej sústavy.

Aj pri súčasnej úrovni technológií by sme vedeli po celej galaxii rozposlať sondy do 20 miliónov rokov.

V Drakovej rovnici však aj napriek novým údajom o počte planét a hojnosti vody zostáva veľa neznámych. Aj fundované odhady počtu mimozemských civilizácií sa preto líšia od tisícov len v našej galaxii po nula civilizácií v celom vesmíre.

Práve nula je problém. Ak by sme boli vo vesmíre sami, znamenalo by to, že Zem je výnimočná. No vždy, keď sme sa výnimočnosť Zeme pokúsili potvrdiť, ukázalo sa, že vesmír nemá výnimky rád a veci, ktoré vidíme na Zemi, sú bežné aj inde.

Kde sú veľké filtre

Za existenciu mimozemšťanov hovorí aj zákon veľmi veľkých čísel, podľa ktorého sa veľmi nepravdepodobné veci pri dostatočne veľkej vzorke nakoniec zákonite stanú.

Ak prijmeme názor, že život nie je jedinečný, inteligencia je prirodzeným výsledkom evolúcie a mimozemšťania mali dosť času na to vyrásť aj preskúmať galaxiu, dostaneme sa k pôvodnej otázke, len bude ešte záhadnejšia.

Prečo sme mimozemšťanov nevideli?

Pokračovanie článku patrí k prémiovému obsahu Sme.sk
Aj vy môžete byť jeho predplatiteľom

Ročné predplatné
29 €
Objednať
Ušetríte až 17,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Štvrťročné predplatné
9,90 €
Objednať
Ušetríte 1,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Mesačné predplatné
od 0,98 €
Objednať
Cena 0,98€ platí pre nových predplatiteľov prvý mesiac. Ďalšie mesiace sú za štandardnú cenu 3,90€.

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone

Hlavné správy zo Sme.sk

SVET

Až teraz sa začína boj o Európu. Le Penová sa na Macrona teší

Macron vidí Francúzsko ako krajinu, ktorá má všetko. Le Penová program stavia na kritike.

KOMENTÁRE

Voľby vo Francúzsku. Čo vlastne prospeje ľuďom?

Napäté voľby zakrývali podstatnejšiu tému.

SVET

Macron k politike pristupuje ako k startupu (profil)

Emmanuel Macron bol bankárom aj ministrom hospodárstva.

Neprehliadnite tiež

Odhalili katastrofu, ktorá mohla stvoriť moderného človeka

Vďaka nákresom z najstaršieho zachovaného chrámu vedci určili, kedy Zem zasiahla obrovská kométa.

Test: Huawei P10 je skvelý fotomobil, ktorému chýbajú inovácie

Čínsky výrobca ponúka ďalší vynikajúci smartfón, no za cenu, ktorú si nezaslúži.

Čínska vesmírna loď sa spojila so stanicou na obežnej dráhe

Peking má ambíciu vyslať podobné výskumné vozidlo aj na Mars.

DETSKÁ RUBRIKA

Somáre sú na ťažkú prácu ako stvorené, našu ľútosť nepotrebujú

Osly si obľúbila aj egyptská vládkyňa Kleopatra, ktorá sa údajne kúpala v ich mlieku.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop