Mikróby by nás mohli zachrániť pred zmenou klímy

Pripomínajú dažďové pralesy. Akurát žijú v mori a mohli by byť nevyhnutné v boji s otepľovaním.

Fytoplanktón v oceáne. (Zdroj: Gordon T. Taylor, Stony Brook University/NOAA)

F ytoplanktón je vodné mikroskopické spoločenstvo najrôznejších jednobunkových organizmov – väčšinou rias, siníc a prvokov.

Napriek tomu, že nepatria medzi rastliny, ovládajú fotosyntézu a vedia si vyrábať živiny doslova z ničoho (presnejšie, zo vzduchu obsahujúceho oxid uhličitý a zo slnečných lúčov).

Ešte pozoruhodnejšie však je, že tieto pre nás často nepríjemné mikroorganizmy odčerpajú z atmosféry také množstvo oxidu uhličitého, ktoré je porovnateľné s čistiacim účinkom dažďových pralesov.

Preto je také dôležité pochopiť úlohu fytoplanktónu v súčasnom otepľujúcom sa svete. Snaží sa o to niekoľko vedeckých tímov.

Článok pokračuje pod video reklamou

Kvety na hladine

Súčasti fytoplanktónu sú síce mikroskopické, no jeho typické „kvety“ vytvorené množstvom jedincov, vinúce sa v dlhých pruhoch po morskej hladine, môžu vidieť aj kozmonauti z vesmíru (my do kozmu nemusíme, stačí pozrieť sa v lete prakticky na ktorúkoľvek hladinu rybníka).

Najvýraznejší pokles vedci zaznamenali v severnej časti Tichého oceánu.

Dôležité však je, že zhluky fytoplanktónu fungujú ako záchytná stanica oxidu uhličitého, ktorý premieňajú na organický uhlík, keďže - podobne ako stromy – potrebujú tento prvok na fotosyntézu. Keď potom rozsievka zahynie, ponorí sa na dno a uhlík, uložený v svojom tele, zoberie zo sebou. V moriach takto vznikajú uhlíkové cintoríny.

Štúdia z časopisu Global Biogeochemical Cycles hovorí, že v uplynulých rokoch sa udiali v živote fytoplanktónu zmeny k horšiemu, lebo vrchná vrstva „kvetov“, obsahujúca rozsievky, sa stenčuje.

Dokladajú to údaje založené na pozorovaniach satelitov NASA a ďalších špecializovaných prístrojov: v rokoch 1998 až 2012 klesal počet rozsievok, najväčšieho druhu fytoplanktónu viac ako o jedno percento ročne.

Najvýraznejší pokles vedci zaznamenali v severnej časti Tichého oceánu a v severnej a rovníkovej časti Indického oceánu. Nemožno síce hovoriť o dramatickej udalosti, no napriek tomu výskumníkov tento merateľný pokles znepokojil.

Dočítajte článok - prihláste sa alebo si predplaťte SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 4 € každé 4 týždne. Pošlite SMS s textom C44F8 na číslo 8787. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti platby:
Dočítajte článok - prihláste sa alebo si predplaťte SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 4 € každé 4 týždne. Pošlite SMS s textom C44F8 na číslo 8787, alebo kliknite na „Objednať cez SMS“ a odošlite predvyplnenú správu. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti platby:

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone

Téma: Mikroorganizmy


Článok je zaradený aj do ďalších tém Mikroskopický svet, Klimatická zmena

Hlavné správy zo Sme.sk

DOBRÉ RÁNO

Dobré ráno: Zimný alebo letný, aký čas bude mať Slovensko

Na čo je vlastne dobrá zmena času.

Komentár Petra Schutza

Len či nebola konečnou zadávateľkou veštica

Tóthovo svedectvo o sledovaní je na úrovni nepriameho dôkazu proti Kočnerovi.

Neprehliadnite tiež

Vedci po prvý raz objavili mikroplasty v ľudskej stolici

Ani jeden účastník výskumu nebol vegetarián, všetci jedli jedlo balené v plastoch a pili z plastových fliaš.

Podcast Zoom

Zoom: Mama a mama. Otca už myši nepotrebovali

Nový výskum experimentoval s potomkami párov rovnakého pohlavia.