SME
Utorok, 17. máj, 2022 | Meniny má Gizela

Mikróby by nás mohli zachrániť pred zmenou klímy

Pripomínajú dažďové pralesy. Akurát žijú v mori a mohli by byť nevyhnutné v boji s otepľovaním.

Fytoplanktón v oceáne. (Zdroj: Gordon T. Taylor, Stony Brook University/NOAA)
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

F ytoplanktón je vodné mikroskopické spoločenstvo najrôznejších jednobunkových organizmov – väčšinou rias, siníc a prvokov.

Napriek tomu, že nepatria medzi rastliny, ovládajú fotosyntézu a vedia si vyrábať živiny doslova z ničoho (presnejšie, zo vzduchu obsahujúceho oxid uhličitý a zo slnečných lúčov).

Ešte pozoruhodnejšie však je, že tieto pre nás často nepríjemné mikroorganizmy odčerpajú z atmosféry také množstvo oxidu uhličitého, ktoré je porovnateľné s čistiacim účinkom dažďových pralesov.

Preto je také dôležité pochopiť úlohu fytoplanktónu v súčasnom otepľujúcom sa svete. Snaží sa o to niekoľko vedeckých tímov.

Kvety na hladine

Súčasti fytoplanktónu sú síce mikroskopické, no jeho typické „kvety“ vytvorené množstvom jedincov, vinúce sa v dlhých pruhoch po morskej hladine, môžu vidieť aj kozmonauti z vesmíru (my do kozmu nemusíme, stačí pozrieť sa v lete prakticky na ktorúkoľvek hladinu rybníka).

Najvýraznejší pokles vedci zaznamenali v severnej časti Tichého oceánu.

Dôležité však je, že zhluky fytoplanktónu fungujú ako záchytná stanica oxidu uhličitého, ktorý premieňajú na organický uhlík, keďže - podobne ako stromy – potrebujú tento prvok na fotosyntézu. Keď potom rozsievka zahynie, ponorí sa na dno a uhlík, uložený v svojom tele, zoberie zo sebou. V moriach takto vznikajú uhlíkové cintoríny.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Štúdia z časopisu Global Biogeochemical Cycles hovorí, že v uplynulých rokoch sa udiali v živote fytoplanktónu zmeny k horšiemu, lebo vrchná vrstva „kvetov“, obsahujúca rozsievky, sa stenčuje.

Dokladajú to údaje založené na pozorovaniach satelitov NASA a ďalších špecializovaných prístrojov: v rokoch 1998 až 2012 klesal počet rozsievok, najväčšieho druhu fytoplanktónu viac ako o jedno percento ročne.

Najvýraznejší pokles vedci zaznamenali v severnej časti Tichého oceánu a v severnej a rovníkovej časti Indického oceánu. Nemožno síce hovoriť o dramatickej udalosti, no napriek tomu výskumníkov tento merateľný pokles znepokojil.

Dočítajte tento článok
s predplatným SME.sk.
Predplatné si môžete kedykoľvek zrušiť.
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Ruskí vojaci prehľadávajú ukrajinských vojakov počas ich evakuácie z obliehanej oceliarne Azovstaľ.

Šéf Dumy výmenu vojakov odmieta.


2 h
Komentátor SME Peter Schutz.

Najväčšie bezpečnostné riziko chodí a straší, že ide vyhrať budúce voľby.


2 h
Martin Škrtel.

Ukončil kariéru. Nepamätám si deň, ktorý by som strávil bez bolesti, vravel.


29m
Minister hospodárstva Richard Sulík.

Rusko vyhostí dvoch fínskych diplomatov.


a 6 ďalší 17 h
SkryťZatvoriť reklamu