Mikróby by nás mohli zachrániť pred zmenou klímy

Pripomínajú dažďové pralesy. Akurát žijú v mori a mohli by byť nevyhnutné v boji s otepľovaním.

Fytoplanktón v oceáne. (Zdroj: Gordon T. Taylor, Stony Brook University/NOAA)

F ytoplanktón je vodné mikroskopické spoločenstvo najrôznejších jednobunkových organizmov – väčšinou rias, siníc a prvokov.

Napriek tomu, že nepatria medzi rastliny, ovládajú fotosyntézu a vedia si vyrábať živiny doslova z ničoho (presnejšie, zo vzduchu obsahujúceho oxid uhličitý a zo slnečných lúčov).

Ešte pozoruhodnejšie však je, že tieto pre nás často nepríjemné mikroorganizmy odčerpajú z atmosféry také množstvo oxidu uhličitého, ktoré je porovnateľné s čistiacim účinkom dažďových pralesov.

Preto je také dôležité pochopiť úlohu fytoplanktónu v súčasnom otepľujúcom sa svete. Snaží sa o to niekoľko vedeckých tímov.

Článok pokračuje pod video reklamou

Kvety na hladine

Súčasti fytoplanktónu sú síce mikroskopické, no jeho typické „kvety“ vytvorené množstvom jedincov, vinúce sa v dlhých pruhoch po morskej hladine, môžu vidieť aj kozmonauti z vesmíru (my do kozmu nemusíme, stačí pozrieť sa v lete prakticky na ktorúkoľvek hladinu rybníka).

Najvýraznejší pokles vedci zaznamenali v severnej časti Tichého oceánu.

Dôležité však je, že zhluky fytoplanktónu fungujú ako záchytná stanica oxidu uhličitého, ktorý premieňajú na organický uhlík, keďže - podobne ako stromy – potrebujú tento prvok na fotosyntézu. Keď potom rozsievka zahynie, ponorí sa na dno a uhlík, uložený v svojom tele, zoberie zo sebou. V moriach takto vznikajú uhlíkové cintoríny.

Štúdia z časopisu Global Biogeochemical Cycles hovorí, že v uplynulých rokoch sa udiali v živote fytoplanktónu zmeny k horšiemu, lebo vrchná vrstva „kvetov“, obsahujúca rozsievky, sa stenčuje.

Dokladajú to údaje založené na pozorovaniach satelitov NASA a ďalších špecializovaných prístrojov: v rokoch 1998 až 2012 klesal počet rozsievok, najväčšieho druhu fytoplanktónu viac ako o jedno percento ročne.

Najvýraznejší pokles vedci zaznamenali v severnej časti Tichého oceánu a v severnej a rovníkovej časti Indického oceánu. Nemožno síce hovoriť o dramatickej udalosti, no napriek tomu výskumníkov tento merateľný pokles znepokojil.

Odomknite si článok - prihláste sa alebo si predplaťte Sme.sk
Vyskúšajte predplatné za 1€ týždenne. Staňte sa predplatiteľom už za pár sekúnd. Pošlite SMS s textom C44F8 na číslo 8787. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti predplatného Sme.sk:
Odomknite si článok - prihláste sa alebo si predplaťte Sme.sk
Vyskúšajte predplatné za 1€ týždenne. Staňte sa predplatiteľom už za pár sekúnd. Pošlite SMS s textom C44F8 na číslo 8787, alebo kliknite na tlačidlo s textom SMS a odošlite predvyplnenú SMS. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti predplatného Sme.sk:

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone

Téma: Mikroorganizmy


Článok je zaradený aj do ďalších tém Mikroskopický svet, Klimatické zmeny

Hlavné správy zo Sme.sk

AUTO

Vývojár palív v F1 pre SME: Niekedy vieme viac ako technici

Benoit Poulet už začína vyvíjať benzín na budúci rok.

SVET

Staval mosty po celom svete, ten v Janove neustále opravovali

Most talianskeho inžiniera mal problémy aj vo Venezuele.

Neprehliadnite tiež

OBJEKTÍV

Natočili šimpanzy, ako sa hrajú na lietadlo

Naši najbližší príbuzní sa hrajú podobne.

Primitívny človek vzpriamený vyhynul, lebo bol lenivý

Robili si vlastné nástroje, no z nekvalitných surovín.

PODCAST ZOOM

Zoom: Vesmírny extrém potvrdil Einsteinove predpovede

Čo ukázalo pozorovanie extrémnych podmienok.

Odmerali rýchlosť smrti bunky. Sú to dva milimetre za hodinu

Smrť buniek sa podobá padajúcemu dominu.