Mikróby by nás mohli zachrániť pred zmenou klímy

Pripomínajú dažďové pralesy. Akurát žijú v mori a mohli by byť nevyhnutné v boji s otepľovaním.

Fytoplanktón v oceáne. (Zdroj: Gordon T. Taylor, Stony Brook University/NOAA)

F ytoplanktón je vodné mikroskopické spoločenstvo najrôznejších jednobunkových organizmov – väčšinou rias, siníc a prvokov.

Napriek tomu, že nepatria medzi rastliny, ovládajú fotosyntézu a vedia si vyrábať živiny doslova z ničoho (presnejšie, zo vzduchu obsahujúceho oxid uhličitý a zo slnečných lúčov).

Ešte pozoruhodnejšie však je, že tieto pre nás často nepríjemné mikroorganizmy odčerpajú z atmosféry také množstvo oxidu uhličitého, ktoré je porovnateľné s čistiacim účinkom dažďových pralesov.

Preto je také dôležité pochopiť úlohu fytoplanktónu v súčasnom otepľujúcom sa svete. Snaží sa o to niekoľko vedeckých tímov.

Článok pokračuje pod video reklamou

Kvety na hladine

Súčasti fytoplanktónu sú síce mikroskopické, no jeho typické „kvety“ vytvorené množstvom jedincov, vinúce sa v dlhých pruhoch po morskej hladine, môžu vidieť aj kozmonauti z vesmíru (my do kozmu nemusíme, stačí pozrieť sa v lete prakticky na ktorúkoľvek hladinu rybníka).

Najvýraznejší pokles vedci zaznamenali v severnej časti Tichého oceánu.

Dôležité však je, že zhluky fytoplanktónu fungujú ako záchytná stanica oxidu uhličitého, ktorý premieňajú na organický uhlík, keďže - podobne ako stromy – potrebujú tento prvok na fotosyntézu. Keď potom rozsievka zahynie, ponorí sa na dno a uhlík, uložený v svojom tele, zoberie zo sebou. V moriach takto vznikajú uhlíkové cintoríny.

Štúdia z časopisu Global Biogeochemical Cycles hovorí, že v uplynulých rokoch sa udiali v živote fytoplanktónu zmeny k horšiemu, lebo vrchná vrstva „kvetov“, obsahujúca rozsievky, sa stenčuje.

Dokladajú to údaje založené na pozorovaniach satelitov NASA a ďalších špecializovaných prístrojov: v rokoch 1998 až 2012 klesal počet rozsievok, najväčšieho druhu fytoplanktónu viac ako o jedno percento ročne.

Najvýraznejší pokles vedci zaznamenali v severnej časti Tichého oceánu a v severnej a rovníkovej časti Indického oceánu. Nemožno síce hovoriť o dramatickej udalosti, no napriek tomu výskumníkov tento merateľný pokles znepokojil.

Odomknite si článok - prihláste sa alebo si predplaťte Sme.sk
Vyskúšajte predplatné za 1€ týždenne. Staňte sa predplatiteľom už za pár sekúnd. Pošlite SMS s textom C44F8 na číslo 8787. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti predplatného Sme.sk:
Odomknite si článok - prihláste sa alebo si predplaťte Sme.sk
Vyskúšajte predplatné za 1€ týždenne. Staňte sa predplatiteľom už za pár sekúnd. Pošlite SMS s textom C44F8 na číslo 8787, alebo kliknite na tlačidlo s textom SMS a odošlite predvyplnenú SMS. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti predplatného Sme.sk:
Ročné predplatné
29 €
Objednať
Ušetríte až 17,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Štvrťročné predplatné
9,90 €
Objednať
Ušetríte 1,80 € v porovnaní s mesačným predplatným

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone

Téma: Mikroorganizmy


Článok je zaradený aj do ďalších tém Mikroskopický svet, Klimatické zmeny

Hlavné správy zo Sme.sk

EKONOMIKA

Chýba desaťtisíc itečkárov. Firmy sa obzerajú aj po Ukrajincoch

Dopyt po informatikoch rastie a Slovensko ho nedokáže zasýtiť.

PLUS

Slovenskí penzisti budú aj naďalej chorí a chudobní

Žiaden dôchodkový strop nepomôže. Toto je vysvetlenie.

PODCAST DOBRÉ RÁNO

Dobré ráno: Koľko stojí jeden slovenský poslanec

Nezávislý neznamená neplatný.

Neprehliadnite tiež

Všade vidí smrť. Vedci vytrénovali psychopatickú umelú inteligenciu

Algoritmus Norman robil slávny test s machuľami.

PODCAST ZOOM

Zoom: Sonda rozlúštila 40-ročnú záhadu Jupitera

Najväčšia planéta slnečnej sústavy má o tajomstvo menej.

Čo ľudí v rôznom veku motivuje mať sex?

Ani v starobe sex pre ľudí nestráca význam.