Mikróby by nás mohli zachrániť pred zmenou klímy

Pripomínajú dažďové pralesy. Akurát žijú v mori a mohli by byť nevyhnutné v boji s otepľovaním.

Fytoplanktón v oceáne. (Zdroj: Gordon T. Taylor, Stony Brook University/NOAA)

F ytoplanktón je vodné mikroskopické spoločenstvo najrôznejších jednobunkových organizmov – väčšinou rias, siníc a prvokov.

Napriek tomu, že nepatria medzi rastliny, ovládajú fotosyntézu a vedia si vyrábať živiny doslova z ničoho (presnejšie, zo vzduchu obsahujúceho oxid uhličitý a zo slnečných lúčov).

Ešte pozoruhodnejšie však je, že tieto pre nás často nepríjemné mikroorganizmy odčerpajú z atmosféry také množstvo oxidu uhličitého, ktoré je porovnateľné s čistiacim účinkom dažďových pralesov.

Preto je také dôležité pochopiť úlohu fytoplanktónu v súčasnom otepľujúcom sa svete. Snaží sa o to niekoľko vedeckých tímov.

Kvety na hladine

Súčasti fytoplanktónu sú síce mikroskopické, no jeho typické „kvety“ vytvorené množstvom jedincov, vinúce sa v dlhých pruhoch po morskej hladine, môžu vidieť aj kozmonauti z vesmíru (my do kozmu nemusíme, stačí pozrieť sa v lete prakticky na ktorúkoľvek hladinu rybníka).

Najvýraznejší pokles vedci zaznamenali v severnej časti Tichého oceánu.

Dôležité však je, že zhluky fytoplanktónu fungujú ako záchytná stanica oxidu uhličitého, ktorý premieňajú na organický uhlík, keďže - podobne ako stromy – potrebujú tento prvok na fotosyntézu. Keď potom rozsievka zahynie, ponorí sa na dno a uhlík, uložený v svojom tele, zoberie zo sebou. V moriach takto vznikajú uhlíkové cintoríny.

Štúdia z časopisu Global Biogeochemical Cycles hovorí, že v uplynulých rokoch sa udiali v živote fytoplanktónu zmeny k horšiemu, lebo vrchná vrstva „kvetov“, obsahujúca rozsievky, sa stenčuje.

Dokladajú to údaje založené na pozorovaniach satelitov NASA a ďalších špecializovaných prístrojov: v rokoch 1998 až 2012 klesal počet rozsievok, najväčšieho druhu fytoplanktónu viac ako o jedno percento ročne.

Najvýraznejší pokles vedci zaznamenali v severnej časti Tichého oceánu a v severnej a rovníkovej časti Indického oceánu. Nemožno síce hovoriť o dramatickej udalosti, no napriek tomu výskumníkov tento merateľný pokles znepokojil.

Pokračovanie článku patrí k prémiovému obsahu Sme.sk
Aj vy môžete byť jeho predplatiteľom

Ročné predplatné
29 €
Objednať
Ušetríte až 17,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Štvrťročné predplatné
9,90 €
Objednať
Ušetríte 1,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Mesačné predplatné
od 0,98 €
Objednať
Cena 0,98€ platí pre nových predplatiteľov prvý mesiac. Ďalšie mesiace sú za štandardnú cenu 3,90€.

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone

Hlavné správy zo Sme.sk

EKONOMIKA

Brusel vyšetruje dotácie pre Jaguar v Nitre. Môžu Briti odísť?

Európskej komisii sa nepozdávajú 130-miliónové dotácie ani súvisiace investície za pol miliardy eur.

DOMOV

Policajti bili obuškami Rómov, Gašpar vidí neprimerané zákroky

Policajti zasahovali v Zborove pre šarvátku medzi Rómami.

KOMENTÁRE

Vydrží to ešte Most alebo padne?

Trpezlivosť voličov nemožno skúšať donekonečna.

Neprehliadnite tiež

Zdá sa, že vesmírny lúč sa pohybuje päťkrát rýchlejšie ako svetlo

Kozmická ilúzia môže odhaliť tajomstvo štartu či zastavenia vzniku nových hviezd.

Najväčšia plávajúca elektráreň? Spustili ju v Číne

Ak solárne panely plávajú na vode, možno ich efektívne chladiť pre zachovanie životnosti a výkonu.

Umelá inteligencia porazila svetového šampióna v hre Go

AlphaGo je zručnejšia a šikovnejšia. V prvej hre porazila aktuálnu svetovú jednotku.

V obežných dráhach planét vzdialenej sústavy objavili vzorec

Obežné dráhy planét v sústave TRAPPIST-1 spája dráhová rezonancia.