ZURICH, BRATISLAVA. Zlato ľudí fascinuje. Napokon, alchymisti sa už pred stáročiami snažili zmeniť lacné kovy ako olovo na oveľa vzácnejšie - zlato.
Moderná alchýmia však funguje inak. Počiatočným materiálom švajčiarskych výskumníkov bolo bežné zlato a mlieko.
Nakoniec z nich vyrobili materiál, ktorý býva od zlata na prvý pohľad nerozoznateľný, no je tak ľahký, že dokáže plávať na pene z kapučína.
Dvadsať karátov
Vedci najskôr nahriali mliečne proteíny. Vytvorili tak jemné proteínové vlákna nazývané amyloidné fibrily, ktoré vložili do roztoku zlatej soli. Materiály sa v nej zlúčili a kryštalizovali do vláknitej gélovitej hmoty.
Aby krehkú štruktúru výskumníci nezničili, sušili ju pomocou oxidu uhličitého. Výsledkom bola pórovitá zlatá pena, ktorá síce zlato pripomína, ale je ľahšia a dá sa tvarovať rukami.
Podľa tlačového vyhlásenia Spolkovej vysokej technickej školy v Zürichu ju z 98 percent tvorí vzduch a iba dve percentá sú z pevného materiálu.
Iba jednu pätinu pevnej časti tvoria fibrily mliečnych bielkovín, zvyšok je zlato - čo znamená, že zlatá pena má dvadsať karátov.
Tmavočervené zlato
Švajčiarskym výskumníkom sa dokonca podarilo aj zmeniť zlatu jeho farbu .
"Optické vlastnosti zlata závisia od veľkosti a tvaru jeho čiastočiek. Keď sme zmenili podmienky reakcie, aby zlato kryštalizovalo do ešte menších nanočastíc, výsledkom bolo tmavočervené zlato," vysvetľuje vo vyhlásení spoluautor štúdie Gustav Nyström.
Nový materiál môže nahradiť tradičné drahé zlato pri výrobe šperkov, elektroniky aj pri vedeckých výskumoch. Jeho pórovitosť umožní vyrábať nové tlakové senzory.
"Pri bežnom atmosférickom tlaku sa čiastočky zlata nedotýkajú a zlatý aerogél nevedie elektrinu. Keď sa tlak zvýši, materiál sa stlačí, čiastočky sa dotýkajú a materiál je vodivý," hovorí vo vyhlásení ďalší autor výskumu Raffaele Mezzenga.
