BRATISLAVA. „Počas trvania misie Kepler sme pri KIC 8462852 pozorovali nepravidelné, aperiodické pobliknutia v svietivosti až o dvadsať percent, a táto aktivita trvala päť až osemdesiat dní,“ hovorí úvod štúdie v odbornom magazíne Monthly Notices of the Royal Astronomical Society.
Za ním sa ukrýva jedna z najzaujímavejších astronomických záhad tohto roka. Vesmírne observatórium Kepler totiž pri vzdialenom slnku narazilo na dáta, ktoré sa nedali jednoducho vysvetliť.
Dáta, aké sme predtým nevideli
V rokoch 2011 a 2013 ďalekohľad pozoroval pri hviezde pobliknutia, ktoré nezodpovedali žiadnemu dosiaľ pozorovanému fenoménu. Aj prechod planéty veľkosti Jupitera popred hviezdu by znížil jej svietivosť len zhruba o jediné percento.
Okrem racionálnych vysvetlení javu sa preto objavili aj také, ktoré rozprávali o ohromnej umelej superštruktúre, čo niekto úmyselne vybudoval či buduje pri 1500 svetelných rokov vzdialenej hviezde.
Objavil vesmírny teleskop Kepler mimozemskú stavbu? Čítajte Výskumníci však navrhovali viacero rozumnejších hypotéz: od zrážky planétok až celých exoplanét po prelet ohromného roja exokomét, ktorý práve KIC 8462852 míňal.
Kľúč k odpovedi sa pritom ukrýval v infračervenom žiarení. Veľká zrážka planetárnych rozmerov by po sebe zanechala stopy v tomto spektre. Americký Národný úrad pre letectvo a vesmír (NASA) preto preskúmal tohtoročné dáta z kozmického teleskopu Spitzer.
Podľa novej štúdie akceptovanej magazínom Astrophysical Journal Letters však ďalekohľad na žiadnu výraznú anomáliu v infračervenom žiarení nenarazil.
Znamená to, že náraz veľkých kamenných objektov prakticky vypadáva z hry a najpravdepodobnejším vysvetlením sú chladné kométy.
„Je možné, že to je rodina komét cestujúca na dlhé vzdialenosti," píše vo svojom tlačovom stanovisku NASA. „Na čele je veľká kométa, ktorá blokovala svetlo v roku 2011 a neskôr v roku 2013 prelietal zvyšok rodiny."
Zvláštny výkyv nezodpovedá ničomu, čo vedci dosiaľ pozorovali. (zdroj: Boyajian a kol. )Čudná hviezda
Problém s veľkosťou telies však stále zostáva, pretože jasnosť hviezdy sa znížila o pätnásť až dvadsaťdva percent, čo sme dosiaľ nikdy nevideli. Nové pozorovania zároveň nevylučujú ani bláznivú hypotézu s umelou superštruktúrou.
„Je to veľmi čudná hviezda," priznáva aj Massimo Marengo, ktorý nový výskum viedol. „Pripomína mi to, keď sme prvý raz objavili pulzary. Emitovali signál, ktorý predtým nikto nikdy nevidel a prvý preto dostal označenie LGM-1 ako Malí zelení mužíčkovia."
Vedec však zdôrazňuje, že aj vtedy sa za fenoménom ukrývalo prirodzené vysvetlenie. A zrejme tak tomu bude aj v aktuálnom prípade.
Vesmírne observatórium Kepler. (zdroj: NASA)
