BOSTON, BRATISLAVA. Takmer pred 8500 rokmi začali lovci a zberači na území Európy pestovať rastliny a chovať dobytok. Neolitická revolúcia však ľuďom nezmenila len jedálny lístok.
Podľa štúdie zverejnenej v časopise Nature prešla rozsiahlymi zmenami aj naša DNA. Pestovanie ovplyvnilo našu výšku, farbu pleti a očí, imunitu a trávenie.
Blízky východ a Rusko
Vedcov zaujímalo, ako sa človek zvyknutý na lov a zber dokázal prispôsobiť takej zásadnej zmene v životnom štýle. Odpovede na svoje otázky hľadali v DNA 230 starovekých ľudí, ktorí výrazne ovplyvnili genóm dnešných Európanov.
„Desaťročia sme sa snažili prísť na to, čo sa stalo v minulosti. A teraz máme stroj času,“ povedal pre denník New York Times Rasmus Nielsen, genetik z Kalifornskej univerzity v Berkley.
Nové zdroje bielkovín
Kým ľudia lovili, bielkoviny získavali najmä z mäsa. Chov a pestovanie im však priniesli dva nové zdroje proteínov – mlieko a pšenicu. Tráviaci systém však na nich nebol prispôsobený.
