AUTORSKÁ STRANA

Prečo u ľudí existuje zlo a teroristi vraždia nevinných (vysvetlenie vedy)

Výsledky výskumov a experimentov na ľuďoch i zvieratách naznačujú, ako sa u ľudí objavilo to najhoršie

Ilustračné foto. (Zdroj: TASR/AP)

TEXT: Tomáš Prokopčák

V ošli dnu, na jednu z parížskych diskoték plnú mladých ľudí a začali chladnokrvne strieľať. Táto poprava nevinných civilistov rukami islamistických radikálov je len poslednou z mnohých, ktoré vyvolávajú rovnakú otázku.

Prečo dokážu ľudia páchať hrozné, brutálne veci? Prečo sa normálni inteligentní ľudia dokážu jedného dňa zmeniť, prečo láskaví otcovia a matky bežných rodín ráno vstanú, oblečú si uniformu a postavia sa vedľa plynových komôr koncentračných táborov, naložia ľudí do vozňov pre dobytok, vystrieľajú všetkých mužských príslušníkov bývalých juhoslovanských miest alebo na vlastných obyvateľov zhodia chemické zbrane?

Ako je možné, že sa ľudia stávajú zlými? A čo na vznik tohto brutálneho zla v nás hovorí veda?

Vyššie časti mozgu?

V polovici deväťdesiatych rokoch si výskumníci začali prvý raz klásť otázku, ako vyzerá ľudské zlo z pohľadu biológie.

Presnejšie, aké sú korene správania, ktoré končieva neuveriteľnými, hnusnými činmi. So zásadným výskumom v magazíne The Lancet prišiel v roku 1997 neurochirurg Itzhak Fried z Kalifornskej univerzity.

Pravidlá nemenia naše hodnoty, ale menia naše správanie.

Etienne Koechlin

Pokúšal sa zistiť, či jestvujú ľahko odlíšiteľné symptómy, ktoré sprevádzajú zmenu z mierumilovného jedinca na vraždiace indivíduum.

Staršie hypotézy pritom dávali intuitívny zmysel. Zlo, to najhoršie, najbrutálnejšie, najnepochopiteľnejšie v nás je pozostatkom zvieraťa v človeku. Je naším primitívnym inštinktom, umiestneným v starších častiach mozgu, ktorý v nestráženej chvíli či pri poruchách komplexnejšieho myslenia preberá nadvládu nad našimi činmi.

Fried však prišiel s revolúciou.

Pokračovanie článku patrí k prémiovému obsahu Sme.sk
Aj vy môžete byť jeho predplatiteľom

Ročné predplatné
29 €
Objednať
Ušetríte až 17,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Štvrťročné predplatné
9,90 €
Objednať
Ušetríte 1,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Mesačné predplatné
od 0,98 €
Objednať
Cena 0,98€ platí pre nových predplatiteľov prvý mesiac. Ďalšie mesiace sú za štandardnú cenu 3,90€.

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone

Hlavné správy zo Sme.sk

KULTÚRA

Únos. Film, ktorý vznikol napriek výstrahám právnikov

Pri nakrúcaní prvého slovenského trileru bola aj mama Roberta Remiáša.

ŠPORT

Spieva si Marleyho, dá si pivo. Ako Sagan trénoval v horách

Sagan sa pripravoval inak ako súperi.

TECH

Akadémia vied má päť slabých ústavov, dva špičkové

Päť ústavov nestojí na pevných základoch.

EKONOMIKA

Kaufland mení predajne. Pozrite sa, ako budú vyzerať

Sieť už začala s prestavbou niektorých pobočiek.

Neprehliadnite tiež

Ako dávni migranti zmenili Európsku DNA? Prišli len muži a kone

Tretia hlavná migračná vlna zanechala stopu v Európanoch až dodnes.

Akadémia vied má päť slabých ústavov, dva robia špičkovú vedu

Päť ústavov Slovenskej akadémie vied vytvára výskum, ktorý nestojí na pevných základoch, tvrdia výsledky nezávislého auditu.

Nová liečba by mohla napraviť poškodený sluch

Klinické testy na ľuďoch spustia do dvoch rokov.

Polovica internetovej komunikácie už prebieha v šifrách

Plošné špehovanie už nebude jednoduché. Začíname si chrániť aj každodennú rutinu.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop