TEXT: Tomáš Prokopčák
V ošli dnu, na jednu z parížskych diskoték plnú mladých ľudí a začali chladnokrvne strieľať. Táto poprava nevinných civilistov rukami islamistických radikálov je len poslednou z mnohých, ktoré vyvolávajú rovnakú otázku.
Prečo dokážu ľudia páchať hrozné, brutálne veci? Prečo sa normálni inteligentní ľudia dokážu jedného dňa zmeniť, prečo láskaví otcovia a matky bežných rodín ráno vstanú, oblečú si uniformu a postavia sa vedľa plynových komôr koncentračných táborov, naložia ľudí do vozňov pre dobytok, vystrieľajú všetkých mužských príslušníkov bývalých juhoslovanských miest alebo na vlastných obyvateľov zhodia chemické zbrane?
Ako je možné, že sa ľudia stávajú zlými? A čo na vznik tohto brutálneho zla v nás hovorí veda?
Vyššie časti mozgu?
V polovici deväťdesiatych rokoch si výskumníci začali prvý raz klásť otázku, ako vyzerá ľudské zlo z pohľadu biológie.
Presnejšie, aké sú korene správania, ktoré končieva neuveriteľnými, hnusnými činmi. So zásadným výskumom v magazíne The Lancet prišiel v roku 1997 neurochirurg Itzhak Fried z Kalifornskej univerzity.
“Pravidlá nemenia naše hodnoty, ale menia naše správanie.
„
Pokúšal sa zistiť, či jestvujú ľahko odlíšiteľné symptómy, ktoré sprevádzajú zmenu z mierumilovného jedinca na vraždiace indivíduum.
Staršie hypotézy pritom dávali intuitívny zmysel. Zlo, to najhoršie, najbrutálnejšie, najnepochopiteľnejšie v nás je pozostatkom zvieraťa v človeku. Je naším primitívnym inštinktom, umiestneným v starších častiach mozgu, ktorý v nestráženej chvíli či pri poruchách komplexnejšieho myslenia preberá nadvládu nad našimi činmi.
Fried však prišiel s revolúciou.
