BRATISLAVA. Jedna z najzákladnejších otázok súčasnej fyziky znie veľmi jednoducho: prečo vlastne veci okolo nás sú? Presnejšie, prečo je vesmír, aspoň podľa našich aktuálnych znalostí, vyskladaný z hmoty a nie z antihmoty?
Veľký tresk mal totiž vytvoriť rovnaké množstvo hmoty aj antihmoty – antičastíc s opačným nábojom ako častice bežnej hmoty. To by viedlo k akejsi vyváženosti, ktorú však v kozme nepozorujeme. Naopak, hmoty je viac.
Nový výskum sa teraz pokúšal preskúmať, prečo táto asymetria v prírode existuje. Vedci podľa štúdie v prestížnom magazíne Nature zisťovali, čo drží antihmotu pokope.
Starý problém
Dnes poznáme štyri interakcie hmotných objektov. Sú to základné sily, ktoré panujú vo svete okolo nás. Najsilnejšou z interakcií je silná, ktorá funguje v jadrách atómov a drží pri sebe protóny a neutróny (a kvarky aj gluóny).
Vedci však dlho hľadali odpoveď na otázku, ako to funguje v prípade antihmoty. Nové merania zariadenia RHIC v Brookhavene teraz ukázali, čo sa v antihmote ukrýva a čo spája antiprotóny.
