WASHINGTON, BRATISLAVA. Vo filme sa to dá. Hlavný hrdina vezme číslo pí a pomocou neho dokáže lúštiť tajné odkazy v židovskej tóre či predpovedať vývoj na americkej burze. Nadšencov skrytých právd však teraz môže zaujať aj nový výskum z odborného magazínu Journal of Mathematical Physics.
Vedci zistili, že výpočet výskytu elektrónov v atóme vodíka sa riadi rovnakou postupnosťou, ktorú pred stovkami rokov vymyslel istý matematik. Slúži na určenie hodnoty Ludolfovho čísla.
Kvadratúra kruhu
Vzťah medzi štvorcom a kruhom je matematickou hádankou už od čias antického Grécka. Keď sa súvislosťou medzi ich obsahmi v roku 1655 zaoberal anglický matematik John Wallis, zrejme netušil, k čomu jeho výsledok povedie.
Obsah kruhu pritom vypočíta už žiak na základnej škole pomocou jednoduchého matematického vzorca: súčinu pí a štvorca jeho polomerov.
Veľkosť štvorca, do ktorého sa tento kruh zmestí, zase dostanete, ak obsah daného kruhu vynásobíte číslom štyri a vydelíte pí.
To vedel aj Wallis. Na konci svojich výpočtov však podľa časopisu Science dospel k zisteniu, že pí možno definovať aj veľmi jednoducho: ako výsledok nekonečného radu násobenia veľmi jednoduchých zlomkov.
Inými slovami, polovica pí sa rovná súčinu zlomkov 2/1, 2/3, 4/3, 4/5, 6/5, 6/7 a tak ďalej, až kým vás to neomrzí.
Anglický matematik však isto netušil, akým spôsobom vedci neskôr túto pravidelnosť využijú.
Tristoročná kvantová fyzika
Keď chcel fyzik Carl Hagen z Rochesterskej univerzity naučiť svojich študentov vypočítať približný energetický stav častíc v kvantovej fyzike, zrejme rovnako nevedel, ako to celé dopadne.
