100 ROKOV RELATIVITY

Fyzik Vladimír Balek: Mesiac je ako kladivo letiace medzi hviezdami

Tehlami vesmíru sú hviezdy, ale rovnako dôležitá ako tehly je malta, ktorou sú pospájané – a tou je gravitácia. Anketa sa vedcami.

(Zdroj: NASA)

1. Kedy a ako ste sa prvý raz stretli s Einsteinovou Všeobecnou teóriou relativity?

2. Aký je jej najvýznamnejší prínos?

3. A čo je pre vás jej najzaujímavejšia myšlienka?

Každý deň budeme publikovať odpoveď jedného vedca.

Vladimír Balek, Katedra teoretickej fyziky a didaktiky fyziky FMFI UK

1. Ako druhák na vysokej škole, keď som si požičal z Univerzitnej  knižnice knihu Václava Votrubu Základy speciální teorie relativity a v obsahu som našiel, že kapitola IX, čo bola posledná kapitola knihy, sa volá Relativita a gravitace. Votrubova učebnica bola nová, vyšla len pred tromi rokmi, no už to bola „klasika“. A známa definicia hovorí, že klasik je ten, koho všetci uznávajú a nikto nečíta.

Bolo to úctyhodné dielo, ktoré odrádzalo čitateľa tým, že celá prvá tretina nebola teória relativity, iba príprava na ňu.. Rozoberali sa tam pokusy staré sto rokov, v ktorých sa dokazovalo, že neexistuje nosič svetla zvaný éter. Lenže my vieme, že neexistuje. Nevedia to len v rádiu,  kde ešte stále ,,vysielajú do éteru“.

Takže Votruba od čitateľa chcel, aby prenikol do dômyselných myšlienkových konštrukcií, čo nemali nič spoločné s teóriou, ktorú mal vyložiť – a čitateľ vedel, že s ňou nemajú nič spoločné. Najhoršie bolo, že sa to nedalo preskočiť, lebo tam boli zavedené označenia veličín, ktoré sa využívali ďalej. Pri spätnom pohľade sa mi zdá, že som to pretrpel len preto, lebo som túžil porozumieť všeobecnej teórii relativity. Bolo to také „čarovanie“. Vedel som, že je to ťažká teória.

Aj posledná kapitola Votrubu mi to potvrdila – už len že v nej uznal, že pri opise gravitácie je nám nanič imaginárna metrika, s ktorou sme celý čas pracovali. Z toho bolo jasné, že spojenie priestoru a času do jediného štvorrozmerného priestoru má vo všeobecnej teórii relativity hlbší význam než v špeciálnej. Že to viac nie je matematická hračka. No a osvojenie si všetkých tých neužitočných vedomostí o éterových experimentoch bol rituál, ktorým som si chcel nakloniť vyššie mocnosti, aby ma osvietili a ja som pochopil.

Či som u nich uspel neviem. Na pochopenie nie je merač. No pravda je, že už tridsať rokov prednášam všeobecnú teóriu relativity na bratislavskom Matfyze.

2. Vďaka nej lepšie rozumieme inžinierskym plánom, podľa ktorých je postavený vesmír. To je dom, v ktorom bývame od kolísky po hrob, takže sa patrí, aby sme vedeli aspoň minimum o tom, aké materiály boli použité pri jeho stavbe a ako drží pokope.

Jeho tehly sú hviezdy, ale rovnako dôležitá ako tehly je malta, ktorou sú pospájané – a tou je gravitácia. Nad gravitáciou začal prvý bádať Newton. Prišiel s predstavou, ktorá je dosť zvláštna. Podľa neho Mesiac, keď obieha okolo Zeme, na ňu po celý čas padá. Za sekundu spadne asi o 1,4 milimetra. To nie je veľa, keď vieme, že sa za ten čas posunie na svojej orbite o celý kilometer, ale aj tak – ako môže padať a zároveň  byť od nás stále rovnako ďaleko?

Odpoveď je, že musí padať práve preto, aby ostal rovnako ďaleko. Keby nepadal, odletel by, tak ako odletí kladivo (to, ktorým sa hádže na atletických pretekoch, nie to, ktorým sa pribíjajú klince), keď ho vrhač pustí z rúk. Tých 1,4 milimetra je vzdialenosť, o ktorú sa musí posunúť smerom k Zemi, aby sa z priamej dráhy – „dráhy pusteného kladiva“ – dostal na kružnicu. Newton, keď to porovnal so vzdialenosťou zhruba päť metrov, ktorú prekoná za rovnaký čas jablko, keď padá zo stromu, dostal svoj slávny zákon obráteného štvorca (Vzdialenosť Mesiaca od Zeme je 60 zemských polomerov, teda dráha voľného pádu Mesiaca je 5 metrov deleno 60 na druhú – to je ten obrátený štvorec –, a to keď vyrátame, vyjde nám práve 1,4 milimetra.)

Hovoriť o páde Mesiaca je síce nezvyčajné, ale je jasné, čo sa tým myslí. Zem ťahá svoju obežnicu k sebe ako vrhač roztočené kladivo, akurát na to používa gravitáciu. Tá je niečo ako neviditeľný špagát natiahnutý medzi nimi. Lenže – podľa Einsteina tam nijaký špagát nie je.

Tým sa všetko zjednoduší, však? Nuž, ani nie. Einstein vlastne tvrdí, že Mesiac je ako kladivo letiace medzihviezdnym priestorom, kde nijaká gravitácia nie je. A také kladivo letí priamo, v tom sa obaja, Einstein aj Newton, zhodnú. Takže máme ďalšiu záhadu, ešte väčšiu než predtým. Ako môže byť kruhová dráha priama?

Nájsť riešenie, na to musí  byť človek múdry ako, čo ja viem – napríklad ako Einstein. Jeho odpoveď znie tajuplne ako výrok starovekej veštiarne: zahnutie dráhy Mesiaca je spôsobené tým, že čím sme bližšie k Zemi, tým väčšmi sa spomaľuje čas. Na povrchu Zeme idú hodiny o trošíčku pomalšie než kilometer nad povrchom, kilometer nad povrchom o trošíčku pomalšie než dva kilometre nad povrchom a tak ďalej.

U Einsteina to bola teória, dnes je to fakt, ktorého reálnosť dokazuje každé použitie GPS-ky. Tá si vyžaduje takú veľkú presnosť, že vedci, čo ju vymýšľali, či chceli alebo nie, museli „deficit času“ zarátať. Dobre, ale čo to má spoločné s Mesiacom? Einsteinov „deficit času“ sa podobá na „deficit dĺžky“, ktorý pozorujeme na guli, keď postupujeme od rovníka k pólu: čím ďalej postúpime, tým kratšie sú vzdialenosti medzi poludníkmi.

A tak, ako sa priama dráha na guli odchyľuje od rovnobežky, musí sa aj priama dráha v gravitačnom poli – mám na mysli dráhu v priestoročase – odchyľovať od  roviny rovnobežnej s časovou osou. To je celé. Áno, kružnica, keď ju rozvinieme do špirály pozdĺž časovej osi, môže byť v skutočnosti priamka. Krivé môže byť rovné, ak je krivý priestor, v ktorom sa to nachádza.

3. Asi relativistické kozmologické modely. Neviem, aká šťastná konštelácia hviezd spôsobila, že som sa kedysi mohol oboznámiť s pojmami a predstavami súčasnej kozmológie a že o nich dnes prednášam študentom. Považujem to za veľké privilégium.

Hovorím im, že vesmír sa rozpína a že trojrozmerný priestor, kde je umiestnená látka, ktorá ho zapĺňa, je na dostatočne veľkej škále buď celkom obyčajný euklidovský priestor, aký predpokladal vo svojej mechanike Newton, alebo sa na taký priestor veľmi podobá. Takže nežijeme v Einsteinovom statickom vesmíre s priestorom, ktorý je konečný, ale neobmedzený.

No hoci Einsteinov obraz o vesmíre neuspel v skúške času, bez Einsteina by sme si ten náš nedokázali poskladať. Len vďaka tomu, že vieme, že každá oblasť zaplnená látkou sleduje vlastnú priamu dráhu v priestoročase, môžeme hovoriť o rozpínaní, ktoré nemá nikde stred.

A podľa vzoru Kopernikovho „stoj slnko, hýb sa zem“ môžeme prehlásiť „stoj látka, rozpínaj sa priestor“. Raz, keď sa podarí spojiť všeobecnú teóriu relativity s kvantovou mechanikou, pochopíme azda aj to, kde sa vesmír vzal.

Potom, ako píše kdesi Hawking, ostane už len jedna nezodpovedaná otázka – prečo vesmír je, keď by mohol práve tak dobre nebyť.

Najčítanejšie na SME Tech


Téma: 100 rokov relativity


Hlavné správy zo Sme.sk

PLUS

Kuriózny zločin spred 50 rokov ožíva vďaka novinárovi Romanovi Kaliskému

Vlastnú susedu chcela utopiť v odpadovej šachte, napokon dostala 6 rokov.

TECH

Objavili prepojenie medzi autizmom u vnúčat a fajčením v tehotenstve

Fajčenie môže ohroziť aj vaše vnúčatá.

ŠPORT

Slováci porazili Nórov, opäť im dali tri góly

Slováci si udržali čisté konto.

Neprehliadnite tiež

Objavili prepojenie medzi autizmom u vnúčat a fajčením v tehotenstve

Deti mali vyššiu šancu prejavovať znaky autizmu, ak fajčila ich babka z matkinej strany.

Fotosyntézu spustili v umelej hmote, čistí vzduch a vyrába čistú energiu

Zariadenie zatiaľ vyskúšali len pri modrom svetelnom spektre.

Vypočítali, ako sa dá cestovať v čase, ale stroj postaviť nevedia

Nový výskum navrhuje matematický model, ktorý umožňuje cestovanie v čase.

Na Marse by ľudia mohli bývať v domčekoch z červených tehál

Inžinieri našli spôsob, ako z červenej pôdy Marsu vyrábať odolné tehly.

Inzercia - Tlačové správy


  1. Last minute tipy na Kapverdské ostrovy
  2. Voda, kotol, vymknutie: Čo stoja najčastejšie domáce katastrofy?
  3. Žijú, lebo sa nevzdali. Príbehy ľudí bojujúcich za svoje zdravie
  4. Nový Volkswagen Arteon sa predstaví na bratislavskom autosalóne
  5. Last minute dovolenka sa dá kupiť výhodne už teraz
  6. Legendárna Štefánka opäť ožíva pod sieťou Pulitzer family
  7. Päť tipov, kam na predĺžený víkend v máji
  8. Inteligencia vo všetkom
  9. Volvo V90 Cross Country je pripravené na každé dobrodružstvo
  10. Continental spúšťa dlhodobý test pneumatík s vodičmi z Facebooku
  1. Ako efektívne využiť podlahové kúrenie?
  2. Samsung Galaxy S8: smartfón s výnimočným displejom
  3. Túžite byť matkou, ale nedarí sa? Poďme hľadať dôvody!
  4. Last minute tipy na Kapverdské ostrovy
  5. Ako sa menila obľúbená bratislavská štvrť
  6. Nové investičné projekty v Schladmingu s výhľadom na zjazdovku
  7. Podľa M. Borguľu je práca mestskej polície slabá a nedôsledná
  8. Znížená sadzba pri pôžičke v mBank už len štyri dni
  9. Odborníci poradia, komu sa oplatí využívať obnoviteľné zdroje
  10. Katarína (28): Z bývania na Nobelovej mám dobrý pocit
  1. Žijú, lebo sa nevzdali. Príbehy ľudí bojujúcich za svoje zdravie 8 133
  2. Last minute tipy na Kapverdské ostrovy 7 560
  3. Šokujúce: ako sa každý Slovák dokáže ľahko naučiť po anglicky 7 329
  4. Nový Volkswagen Arteon sa predstaví na bratislavskom autosalóne 7 097
  5. Päť tipov, kam na predĺžený víkend v máji 6 093
  6. Voda, kotol, vymknutie: Čo stoja najčastejšie domáce katastrofy? 5 217
  7. Legendárna Štefánka opäť ožíva pod sieťou Pulitzer family 5 083
  8. Last minute dovolenka sa dá kupiť výhodne už teraz 3 894
  9. Ako sa menila obľúbená bratislavská štvrť 3 070
  10. 5 krokov k vlastnému bývaniu 2 984

Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop