1. Kedy a ako ste sa prvý raz stretli s Einsteinovou Všeobecnou teóriou relativity?
2. Aký je jej najvýznamnejší prínos?
3. A čo je pre vás jej najzaujímavejšia myšlienka?
Každý deň budeme publikovať odpoveď jedného vedca.
Ján Baláž, Ústav experimentálnej fyziky SAV
1. Keďže som sa už v detskom veku zaujímal o astronómiu, so všeobecnou teóriou relativity som sa prvý raz stretol v mojich obľúbených astronomických encyklopédiách. Tie sa zaoberali rôznymi kozmologickými otázkami ale aj praktickými pozorovaniami, ktoré túto teóriu potvrdzovali - napríklad ohyb svetla v gravitačnom poli masívnych hviezd alebo precesia apsíd planéty Merkúr (rotácia spojnice perihélia a afélia).
Newtonov gravitačný zákon či Keplerove zákony tento jav vysvetliť nevedeli, dokázala to až všeobecná teória relativity.
2. Najvýznamnejším prínosom je výrazný posun v chápaní fyzikálnej podstaty sveta. Ukázala, že priestor, čas a ďalšie fyzikálne entity nie sú absolútne, ale podliehajú gravitačnému vplyvu hmotných telies. Väčšina gravitačných relativistických efektov sa výraznejšie prejavuje v kozmológii a astronómii, avšak technologický rozvoj našej civilizácie už dosiahol takú úroveň, že teória relativity vstupuje aj do nášho každodenného života.
Názorným príkladom sú korekcie v činnosti globálneho pozičného systému GPS. Kvôli relativistickým efektom beží čas na palube satelitov GPS nepatrne odlišne. Ak by sa tento efekt nekorigoval, navigácia v aute či smartfóne by nebola taká presná, ako sme si už zvykli.
3. Počas môjho pracovného pobytu v írskom Laboratóriu kozmických technológií na misii Rosetta v rokoch 2000 až 2001, moji tamojší kolegovia paralelne robili aj na vedeckom prístroji pre sondu NASA Gravity Probe B, čo prirodzene vyvolalo môj zvýšený záujem o túto misiu. Jej úlohou bolo experimentálne overiť geodetický a gravimagnetický efekt, čiže všeobecnou teóriou relativity predikovanú deformáciu časopriestoru spôsobenú gravitáciou Zeme a „strhávanie časopriestoru" spôsobené jej rotáciou.
Za týmto účelom sonda niesla nesmierne precízne gyroskopy. Sonda bola vynesená na orbitu v roku 2004, geodetický efekt napokon potvrdila s vysokou presnosťou a gravimagnetický v podstate tiež, aj keď s väčšími štatistickými chybami. No a ešte celkom súkromne ma vedia upútať rôzne relativistické efekty, ktoré sú všade okolo nás, len si ich často neuvedomujeme.
Napríklad, žltá farba zlata je tiež spôsobená relativistickými rýchlosťami jeho elektrónov na orbite okolo jadra.
