SME
Streda, 10. august, 2022 | Meniny má Vavrinec

Astronómovia narazili na najvzdialenejšie teleso slnečnej sústavy (vesmírne novinky)

Jeden z Marsových mesiacov sa rozpadáva .

Kuiperov pás a Oortov oblaku.Kuiperov pás a Oortov oblaku. (Zdroj: ESA)

1. Nový rekordér slnečnej sústavy

Na okraji slnečnej sústavy za Kuiperovým pásom, domovom trpasličích planét Pluto a Eris sa nachádza takzvaný Oortov mrak. Zatiaľ poznáme iba tri väčšie telesá z tohto regiónu: Sedna, VP113 a V774104.

Posledné z nich objavil iba nedávno astronóm Scott Sheppard vo vzdialenosti 103 astronomických jednotiek (AU), čiže 103-krát ďalej, ako je Zem od Slnka. Teleso sa tak stalo najvzdialenejším známym objektom slnečnej sústavy. Doterajší rekord Eris prekonalo o 6 AU.

Telesá z Oortovho mraku sú podľa magazínu Nature pre astronómov zaujímavé, pretože bývajú príliš ďaleko od Neptúna, aby ich ovplyvnil svojou gravitáciou. Ich obežné dráhy môžu byť pozostatkami po vzniku našej slnečnej sústavy.

SkryťVypnúť reklamu

O obežnej dráhe V774104 zatiaľ veľa nevieme. Ak sa príliš priblíži ku Slnku, môže ísť iba o ďalší objekt, ktorý sa dostal mimo vnútornú časť našej slnečnej sústavy napríklad po strete s Neptúnom - čím by sa toto teleso stalo menej zaujímavým. Prínos nového objavu preto odhalia až ďalšie pozorovania.

"Nevieme, či to bude iba rekordér, alebo niečo super cool. Ja držím palce druhej možnosti," povedal pre magazín New Scientist planetárny vedec Michael Brown.

2. Marsov mesiac sa rozpadáva

Gravitačný vplyv funguje aj medzi Marsom a jeho mesiacom Phobos. Phobos je však ku svojej planéte bližšie než ostatné mesiace v našej slnečnej sústave.

Mars teleso, navyše, každých sto rokov pritiahne o dva metre. Vedci preto podľa vyhlásenia NASA predpokladajú, že do tridsať až päťdesiat miliónov rokov sa Phobos rozpadne.

SkryťVypnúť reklamu

Jeho jadro totiž nie je podľa najnovších zistení pevné, ale porózne. Veľmi ľahko sa deformuje a núti vonkajšiu vrstvu prispôsobiť sa. Vrstva sa tiež správa elasticky a hromadí sa v nej napätie. 

Výsledkom sú pozorované ryhy na povrchu Phobosu, o ktorých si vedci kedysi mysleli, že môžu byť pozostatkom dávnej zrážky. V skutočnosti skôr pripomínajú strie.

3. Mesačný blázinec

Pluto síce už planéta nie je, no stále zostáva plným prekvapení. Napríklad, ak sa pozriete na obežné dráhy jeho mesiacov.

Pluto a jeho najväčší mesiac Cháron sú takmer binárnym systémom, pretože synchrónne obiehajú okolo spoločného ťažiska. Niektoré z ostatných štyroch mesiacov zase rotujú príliš rýchlo, iné sa nakláňajú do strany a jeden sa okolo osi otáča v opačnom smere.

"Neopísal by som tento systém ako chaos, ale ako úplný blázninec. Nikde sme nič také nevideli a nevieme, čo si o tom máme myslieť," cituje magazín Scientific American Marka Showaltera z tímu misie New Horizons.

SkryťVypnúť reklamu

Hydra sa napríklad otočí okolo svojej osi 89-krát počas jedného obehu okolo Pluta. Pri ostatných je to šesť až deväť rotácií. Nix je naklonený o 132 stupňov a otáča sa opačne. 

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťZatvoriť reklamu