Ž iadna hmotná častica nemôže cestovať priestorom rýchlejšie ako svetlo vo vákuu. Jedno zo základných tvrdení Einsteinovej teórie relativity ustálo sto rokov testovania aj kritický pohľad modernej teoretickej fyziky.
Pre podstatnú časť vedcov je tak problém pohybu telies v priestore prakticky uzatvorený. Rýchlosť približne 300-tisíc kilometrov za sekundu je hranica, cez ktorú sa hmota nemá šancu dostať. Obmedzenie rýchlosti sa zdá byť vstavené do základných vlastností nášho vesmíru.
Znamená to, že ak by sme chceli cestovať k najbližšiemu súhvezdiu Proxima Centauri, museli by sme putovať najmenej štyri roky, v skutočnosti by napríklad sonda Voyager k hviezde podľa NASA letela 75-tisíc rokov.
Cesta do najbližšej galaxie by aj rýchlosťou svetla trvala rovnako dlho, ako vývoj od prvého inteligentného prapredka človeka po súčaanosť.
No musíme sa zmieriť tým, že cestovanie k vzdialeným planétam patrí len do ríše vedeckej fantastiky? A zmierili sa s tým vedci?
Stačí ohnúť realitu
Výskumníci začali relatívne rýchlo hľadať spôsoby, ako einsteinovské obmedzenie obísť.
Relativita síce hovorí, že energia, hmota či informácie sa nemôžu pohybovať rýchlejšie ako svetlo v priestore. No jednotlivé kusy časporiestoru sa voči sebe môžu hýbať rýchlejšie bez toho, aby porušili povolenú rýchlosť vesmíru.