1. Kedy a ako ste sa prvý raz stretli s Einsteinovou Všeobecnou teóriou relativity?
2. Aký je jej najvýznamnejší prínos?
3. A čo je pre vás jej najzaujímavejšia myšlienka?
Každý deň budeme publikovať odpoveď jedného vedca.
Martin Plesch, Fyzikálny ústav SAV
1. Počas strednej školy na sústredení Fyzikálneho korešpondenčného seminára, ktorý pre stredoškolákov organizujú študenti FMFI UK. Na sústredeniach prebiehajú okrem iných aktivít aj „populárne“ prednášky, na ktorých sa preberajú náročné témy vo forme akceptovateľnej aj pre človeka, ktorý má štúdium fyziky ešte len pred sebou (alebo sa nakoniec rozhodne pre niečo iné).
Vtedy som si prvýkrát uvedomil, že odpoveď na otázku, ako funguje gravitácia nemusí byť len tá, že hmotné telesá sa priťahujú.
Predstava pokriveného priestoru (či skôr roviny, ktorá sa ako-tak na rozdiel od priestoru predstaviť dá) okolo nás bola lákavá a zvádzala na vymýšľanie rôznych problémov a paradoxov.
2. Na túto otázku si asi každý musí odpovedať sám pre seba. Keďže ja pracujem v inej fascinujúcej oblasti fyziky – kvantovej teórii, vnímam prínos Všeobecnej relativity skôr v širšej, ale rovnako významnej rovine.
Začiatok minulého storočia prebiehal v znamení príchodu viacerých revolučných fyzikálnych teórií. Špeciálna a všeobecná relativita i kvantová mechanika v sebe obsahovali prvky, ktoré boli ťažko predstaviteľné, uchopiteľné a akceptovateľné.
Nebolo jednoduché presvedčiť samého seba a neskôr komunitu, že svet je v skutočnosti iný, ako vyzerá na prvý pohľad. Priestor je zakrivený, rýchlosti sa sčítavajú inak ako sme zvyknutí a mačka môže byť (teoreticky) živá i mŕtva naraz. Myslím si, že to, že vo viacerých oblastiach fyziky prišli revolučné teórie v krátkom čase po sebe uľahčilo ich akceptáciu.
Rovnako to pociťujem aj v súčasnosti pri pedagogickom procese. Študent jednoduchšie akceptuje paradoxy kvantovej mechaniky, keď sa mu pripomenie, že podobné problémy nastávajú aj v iných oblastiach fyziky.
3. Princíp ekvivalencie. Skutočnosť, že gravitačná a zotrvačná hmotnosť sú z princípu rovnaké. Bolo to totiž otázka, ktorou som sa zaoberal od základnej školy – ak môžeme nezávisle na hmotnosti nastavovať elektrickú či magnetickú silu pomocou náboja a magnetického momentu, prečo potom nie je možné nastavovať nezávisle aj gravitačnú silu?
Prečo neexistujú veci, ktoré sú „ťažké“ v gravitačnom poli, ale „ľahké“, keď sa ich pokúšam rozbehnúť?
Všeobecná relativita dáva na túto otázku elegantnú odpoveď.
