K eď sa medzi troma laureátmi tohtoročnej Nobelovej ceny za medicínu ocitla aj čínska vedkyňa Tchu Jou-jou, vyvolalo to nadšenie v tábore priaznivcov takzvanej alternatívnej medicíny. Dokonca aj vo svetovej tlači sa objavili titulky ako „tradičná čínska medicína dostala Nobelovu cenu“.
Skutočnosť je zložitejšia. Príbeh o vzniku artemisininu, účinného lieku proti malárii, je predovšetkým ilustráciou toho, aký potenciál majú vedecké metódy modernej medicíny.
Tajný Projekt 523
Malária je život ohrozujúce ochorenie, ktoré sa vyskytuje na zemi už tisíce rokov. Svetové spoločenstvo v päťdesiatych rokoch minulého storočia vynaložilo v boji s týmto ochorením veľké úsilie, ale to sa dlho míňalo účinkom.
Jednou z príčin bolo to, že parazit Plasmodium falciparum spôsobujúci maláriu získaval odolnosť na vtedy známe lieky ako chinín alebo chlorochín. Preto vznikla naliehavá potreba objaviť nové antimalariká.
Táto potreba nabrala ešte špecifickejšiu podobu v komunistickej Číne koncom šesťdesiatych rokov. Krajina bola vtedy zapojená do vojenského konfliktu vo Vietname a práve malária spôsobovala veľké rany bojaschopnosti čínskych vojakov vo vietnamskej džungli.
V roku 1967 preto Mao Ce-tung rozhodol o spustení tajného projektu pod názvom Projekt 523, ktorého cieľom bolo nájsť nový účinný liek proti malárii. V januári 1969 sa k projektu pripojila vtedy 39-ročná vedkyňa Tchu Jou-jou a tu sa začal príbeh, ktorý si dnes niektorí nadšenci alternatívneho liečiteľstva vysvetlili ako úspech tradičnej čínskej medicíny.
Tajomstvo starých kníh
Tchu Jou-jou sa totiž rozhodla preskúmať starobylé texty tradičnej čínskej medicíny, navštíviť ľudových liečiteľov a zaznamenať všetky zmienky o prírodných liečivách, ktoré by mohli prejaviť účinok v boji s maláriou.
